Príbeh aj priebeh vojny, ktorú premiér Fico nedávno vyhlásil bankám, je naozaj pozoruhodný. Azda najlepšie a najviditeľnejšie vyjadruje rozpor medzi slovami a skutkami slovenského premiéra. Ktorý nech to stojí, čo to stojí, vymýšľa neustále ďalšie spôsoby, ktorými by umocnil mýtus o vláde, ktorá vie najlepšie, ako vybŕdnuť zo súčasnej krízy.
Mimochodom, jej príchod na Slovensko premiér Fico vôbec neočakával ani nepredpokladal. Ešte koncom októbra minulého roka oznamoval, že krajinu pred krízou politika jeho vlády veruže ochráni. Presnejšie, „politika silného štátu, ktorý bude kontrolovať, regulovať a zasahovať". A pochválil sa, že jeho recept na krízu už ponúkajú všetci, ku ktorým už dorazila.
Znelo to smelo
Oznamujem pánom z komerčných bánk, že majú vojnu, vyhlásil premiér Fico smelo z Bruselu. Mnohí mu hneď zatlieskali a rokovanie vlády aj parlamentu akoby jeho slová potvrdzovali - na júnovej schôdzi parlament schválil hneď dva vládne návrhy zákonov, ktoré sa dotýkali bánk. A obidva v mimoriadnom režime.
Návrhy na skrátené legislatívne konanie vláda odôvodnila tým, že neprijatím príslušných zákonov by štátu hrozili značné hospodárske škody. Vzhľadom na obsah samotných zákonov ide síce prinajmenej o diskutabilné odôvodnenie, čo však už nič nezmení na tom, že ich vládna koalícia akceptovala a v parlamente aj schválila. Zrejme na počudovanie mnohých, keďže tak jeden, ako aj druhý zákon je v prospech bánk, a nie na ich škodu. Čo je isto zvláštny spôsob boja umocnený tým, že jeden z týchto zákonov zakotvuje povinnosť štátu pomôcť bankám a druhý vláda aj parlament schválili dokonca na žiadosť nepriateľa.
