Vo chvíli, keď k vám tieto riadky doputujú, Barack Obama možno práve raňajkuje s Vladimirom Putinom. Alebo reční pred tisíckou čerstvých univerzitných absolventov, stretáva sa s lídrami biznisu, opozície, občianskej spoločnosti. Ako to všetko napokon dopadne, nevieme. Očakávania sú skôr opatrné. Popri možnom pokroku (napríklad v znížení jadrových arzenálov) existujú oblasti, kde je dohoda ťažká. Rusko si síce neželá nukleárny Irán, pre Moskvu je však výhodné, ak nedôjde k americko-iránskemu urovnaniu, lebo to pomáha udržať vyššie ceny surovín, z čoho profituje ruská ekonomika. Pretrváva spor o protiraketovej obrane v Európe.
Hoci Obamova zahraničná politika už zožala v Amerike i v Európe aj kritiku (raz za priveľmi naivný „idealizmus", inokedy naopak za nadmerný „realizmus"), vo svojej „ruskej dimenzii" zatiaľ neurobil problematické kroky. Vyslovil sa proti ruskej sfére vplyvu vo východnej Európe, súhlasil s cvičením NATO v Gruzínsku. Podľa jeho spolupracovníka Michaela McFaula z Národnej bezpečnostnej rady oživenie vzťahov s Ruskom nemusí narušiť „veľmi blízke vzťahy s Ukrajinou a Gruzínskom". To je v súlade s názormi, ktoré teraz znovu zopakoval Zbigniew Brzezinski: ak sa má zabrániť obnoveniu imperiálneho Ruska, je v bytostnom záujme Západu udržať nezávislosť a slobodu voľby pre Ukrajinu a Gruzínsko.
Barack Obama prichádza do krajiny s rozšíreným antiamerikanizmom sýteným nielen nepopulárnym Georgeom Bushom, vojnou v Iraku či ekonomickou krízou pripisovanou Spojeným štátom, ale živenou aj politikmi, ktorí si len nedávno, po problematických voľbách a nasledujúcich nepokojoch v Teheráne, podávali ruku s iránskym prezidentom Ahmadínedžádom. S politikmi ako Putin, ktorí sú presvedčení, že zrútenie Sovietskeho zväzu bolo „najväčšou geopolitickou katastrofou 20. storočia". „Obama verí, že demokracia je univerzálna hodnota," hovorí jeden z lídrov opozície Boris Nemcov. „Putin verí, že to je univerzálna hrozba."
