Keď v roku 2000 praskla bublina na americkom akciovom trhu, pre Slovákov to bola len exotická udalosť bez priamych dôsledkov na hodnotu majetku. Do akciových fondov vtedy investovalo len minimum našich investorov.
Tradičnými investičnými aktívami u nás boli, a do veľkej miery aj zostali, termínované vklady, peňažné fondy, vládne dlhopisy a nehnuteľnosti. Či už priamo, alebo prostredníctvom investovania do životných poistiek a tretieho piliera. Všetko bezpečné aktíva, ktorých hodnota mohla len rásť. Pocit, že hodnota nehnuteľností môže len stúpať, prispel k investičnej horúčke a iracionálnemu rastu cien pozemkov, domov a bytov po celom Slovensku.
O ponuku sa báť netreba
Novým superbezpečným prístavom sa stávajú vládne cenné papiere. A to najmä v podobe penzijných úspor. Nemálo k tomu prispeli aj nedávne zmeny v zákone upravujúce zodpovednosť dôchodkových správcovských spoločností za hodnotu majetku v dôchodkových fondoch. Logickou reakciou DSS-iek bol výpredaj akciového majetku a investovanie do vkladov, peňažného trhu a vládnych cenných papierov.
O ponuku sa netreba obávať. V rozpočte zíva čoraz väčšia diera, na šetrenie zatiaľ nie je veľa ochoty a tak sa deficit bude riešiť zvyšovaním dlhu. Nová štruktúra portfólií DSS-iek povedie k tomu, že sporitelia v druhom pilieri sa stanú práve takými rukojemníkmi štátu ako tí, čo zostali len v prvom pilieri. Sú ich úspory v bezpečí? Nateraz určite áno. Situácia sa však môže pomerne rýchlo zmeniť.
Mnoho expertov na finančné trhy sa domnieva, že nasledujúca bublina v investičných aktívach sa bude týkať štátnych dlhopisov. Prispeje k tomu niekoľko trendov. Prvým je paradoxne „útek do bezpečia" a snaha investorov zabezpečiť sa voči strate. Druhým sú náklady na riešenie súčasnej krízy. Tie raketovým spôsobom zvyšujú verejný dlh. Kým v roku 2007 činil verejný dlh USA 65,5 percenta HDP, v roku 2010 má stúpnuť na 97 percent HDP.
