Tento výrok, diferencujúci medzi zlom a jeho nositeľom, má svoj význam v tom, že, oddeľujúc princíp človečenstva od previnenia a zlých činov, smeruje k odbúravaniu pocitov nepriateľstva. Nech by sa rozoberané posolstvo zdalo akokoľvek vzdialené, zvláštne, pre niekoho azda i extrémne, je zjavné, že aj my sa podľa neho v našom civilizačnom a kultúrnom prostredí správame.
Pokladáme za nehumánne a sankcionovateľné, ak niekto neposkytne pomoc človeku v ohrození života len preto, že sa stal svedkom jeho závažného prečinu. I ľuďom, ktorí majú označenie zločinec, musí humánne založená medicína a spoločnosť pomôcť, tak ako ľuďom bezúhonným. Príklady by sme mohli ďalej rozmnožovať.
Napriek tomu, že iba systémy a idey založené na láske majú schopnosť prechádzať zo stáročia do stáročia, pretrvávať a v konečných dôsledkoch víťaziť, v ľudských dejinách sa ustavične obnovujú a aktualizujú také ideológie, ktoré fungujú ako obrátená podoba Augustínovho výroku.
Ich láska, povedané inverzne, sa zakladá na nenávisti a nepriateľstve, hriechom je pre ne odlišnosť. Sú to systémy, ktoré ako svojho nepriateľa nekvalifikujú zlo v človeku, ale samého človeka. Preto sa nezdráhajú uplatňovať ani metódy genocídy, vyvražďovania, segregácie, terorizmu a pod. V ich verbálnom vybavení sa však stáva frekventovaným výrazom práve slovo láska.
