Našťastie, naša malá krajina je malá len navonok a aj v zdanlivej letnej nehybnosti dokáže vytvoriť pozoruhodné divy. Napríklad taký vývoz policajtov do Chorvátska na pomoc zábudlivým a neopatrným turistom. Aké skvelé dielo našej starostlivej vlády a nikto nič. Žiadne komentáre, nijaké ohlasy, o mediálnej spriaznenosti ani nehovoriac. Novinári budú radšej písať o komároch.
Znepokojene som začal skúmať príčiny tejto novinárskej nevraživosti: neposlali k moru náhodou tých kukláčov, čo donedávna chránili dnes už svetoznámy slovenský nevestinec?
Tí majú v ochrane žien slušné skúsenosti a slovenské turistky by sa mohli pod páliacim slnkom i pohľadmi prímorských švihákov cítiť oveľa bezpečnejšie. Na druhej strane títo experti majú výborné znalosti v oblasti úniku dôverných informácií, takže isté druhy dôverností sa po sezóne dajú speňažiť aj doma.
Lenže chyba, moje pátranie viedlo do slepej uličky. Pri mori sú celkom obyčajní policajní ľudkovia a naši špecialisti na terorizmus a zločin sedia v chládku. Pravda, nie všetci. To už je taký slovenský demokratický zvyk – a je to najmä pre vyváženosť. Niečo zavrieť, niečo pustiť. Niečo pustiť, niečo zavrieť.
Vývoz policajtov do zahraničia ostal teda nepovšimnutý a nedocenený. Pritom aj začínajúci politológ musí vedieť, že sa práve začala nová kapitola exportu expertov, po oštiepku najnovšia slovenská špecialita.
Politológovia už mali vyjsť s analýzami a osvietiť horúčavami zmorenú vládu, aby svetu ponúkli ďalších, ozajstných expertov. Prirodzene, nielen na ochranu slovenských občanov, ale ako výzvu na prevzatie osvedčených slovenských postupov pri rôznych pozoruhodných operáciách.
