Nemecko sa pri letmom pohľade môže javiť ako sociálno-politický raj. Svetom otriasa ekonomická kríza, v Spojených štátoch, Veľkej Británii či Španielsku rastie nezamestnanosť priam exponenciálnym radom. Oficiálne štatistiky vykazujú v Nemecku asi 3,4 milióna ľudí bez práce. Oproti vlaňajšku sme svedkami iba mierneho nárastu. Podniky pritom i v Nemecku stonajú pod rekordným poklesom dopytu po výrobkoch rádovo v desiatkach percent.
Vysvetlenie tohto nového „nemeckého zázraku“ je pritom jednoduché. Berlínski predstavitelia veľkej koalície, kresťanskí aj sociálni demokrati, chcú udržať voličov do septembrových parlamentných volieb v čo najlepšej nálade.
Zaktivizovali pracovno-politický nástroj zvaný „práca na skrátený pracovný úväzok“, v rámci ktorého zamestnanci dočasne pracujú menej, ako je zmluvne dohodnutý počet pracovných hodín, pričom štát im prispieva eurami na aspoň približné vyrovnanie rozdielu medzi plným a „čiastočným“ zárobkom. Pre podniky je cieľom ponechať si aj počas krízového obdobia zamestnancov-špecialistov, ktorí môžu po znovuoživení dopytu ihneď začať pracovať naplno.
Táto sociálne aj ekonomicky legitímna myšlienka sa však v predvolebnom Nemecku zvrhla do obludných rozmerov. Takmer každý dvadsiaty zamestnanec pracuje na skrátený úväzok.
