ch sa im konečne seriózne venujú aj Spojené štáty.
Spolu dvanásť astronautov malo možnosť sa prejsť v rokoch 1969 až 72 po povrchu nášho večného sputnika. Program Apollo sa potom skončil vlastne ešte rýchlejšie, než sa začal. Dôvodov bolo niekoľko, jedným z hlavných bola i jeho vlastná rýchlosť: od vyhlásenia v máji 1961 prezidentom Kennedym do vyvrcholenia v júli 1969 uplynulo niečo vyše osem rokov.
Pritom najslabším článkom celého systému bola výroba obrovských superrakiet Saturn-5, ktoré lode Apollo dopravovali k Mesiacu. Prvá pätnásťkusová séria bola dokončená v roku 1968 - vlastne ešte predtým, než odštartovala vôbec prvá pilotovaná loď Apollo. V tom čase potom bolo potrebné na udržanie dodávateľov, skúsených zamestnancov, technológie a ďalších nevyhnutných komodít začať vyrábať ďalšiu sériu rakiet. Lenže nikto z politikov nechcel potrebné miliardy dolárov uvoľniť, pretože z programu Apollo dosiaľ „nevypadol" onen očakávaný výstup: pristátie na Mesiaci. NASA si tak musela vystačiť s pätnástimi raketami Saturn-5 a dokonca sama pristupovala k rušeniu posledných troch mesačných pristátí, aby si takto „ušetrené" rakety uvoľnila na iné programy.
Bez väčšieho zveličenia by sa tak dalo povedať, že Apollo uštvalo samo seba. I keď na druhej strane: práve oná rýchlosť mu umožnila prežiť. Program nemusel obhajovať svoju existenciu pod niekoľkými prezidentmi, premenlivými náladami Kongresu USA a pod.
Neúspešné resustitácie, až na jednu
Faktom určite je, že 37 rokov ľudská noha na Mesiac nevstúpila. Napriek tomu, že bolo v minulosti vykonaných niekoľko pokusov letu na Mesiac resuscitovať, všetky zlyhali. Až na jeden, ktorého svedkami sme práve v tomto čase a ktorý má bezkonkurenčne najväčšiu šancu vrátiť človeka na Mesiac. A znovu dokázať niečo, čo si osem z desiatich obyvateľov tejto planéty nemôže pamätať, pretože sa narodilo až po roku 1969.
Program Constellation vyhlásil bývalý americký prezident George Bush Jr. v januári 2004, pričom by sa dal stručne zhrnúť do bodov „ukončiť program raketoplánov, maximálne využiť medzinárodnú kozmickú stanicu, vyvinúť a odskúšať novú pilotovanú loď, vyvinúť novú superraketu a do roku 2020 sa vrátiť na Mesiac - tentoraz však trvalo."
Na rozdiel od predchádzajúcich planých vyhlásení a sľubov tentoraz americká kozmonautika skutočne otočila kormidlom a zmenila smer. Dosiaľ do programu Constellation investovala desať miliárd dolárov a v tomto roku na jeseň sa chystá premiérový let prototypu rakety Ares-I, ktorá bude do vesmíru dopravovať novú loď Orion.
Oveľa väčšie obrátky má program nabrať v budúcom roku, keď prestanú lietať raketoplány (teraz im zostáva posledných sedem štartov) - jednak sa tým uvoľnia nemalé finančné prostriedky (ročne si raketoplánový program žiada okolo štyroch miliárd dolárov) a jednak sa uvoľní mnoho dosiaľ blokovaných zariadení, ako sú montážne hangáre, výrobné haly, riadiace strediská a podobne. Potom sa program Constellation rozbehne naplno.
