Nemám rád predpovede počasia. Najmä nie tie zlé, plné búrok, vetra a prísľubov katastrof. Nemám ich rád, ani keď vyjdú, ani keď nevyjdú. Nič to však nemení na tom, že ich pozorne sledujem. Ba čím sú horšie, tým pozornejšie. Je to tým, že človeka tak neodolateľne priťahujú nešťastia, alebo je moja duša extra temná? Neviem. Predpoveď počasia pre trenčianske letisko v tretiu júlovú sobotu vyšla. Meteorológom. Bodaj by sa boli pomýlili. Mal by som ich o čosi radšej.
V bruchu sépie
Bol som na Pohode a videl som ten osudný stan padať k zemi. Vyzeralo to, ako keď si sadá ťava. Aj tak ticho, aj tak rýchlo, aj tak kuriózne sa to zbehlo. Ako mi napísal priateľ - staviame a robíme veci, ktoré nás bavia, užívame si ich... a ony nás aj zabíjajú. Hej, nešťastie nechodí po horách. Len. Smrtihlav mal tentoraz štvortonové ultramarínové pogumované krídla.
