Pri pohľade na reálny klientelizmus, korupciu, vulgarizovanie politiky, podvody, klamstvá mocných sa bežného človeka zmocňuje čoraz väčšia bezmocnosť, bezradnosť a nechuť a kladie si otázku, či sa oplatí byť čestným v takejto krajine.
Minister školstva nezmyselne zvýši náklad Učiteľských novín a verejnosť sa dozvie, komu patrí firma, ktorá ich tlačí a rozširuje. Čo si o takejto krajine pomyslieť? Najvyšší súd odmietol dovolania odsúdených v kauze Cervanová proti rozsudku z decembra 2006. Samozrejme. Čo iné mohol urobiť tam, kde ruka ruku myje? Posledný z preukázateľne nevinných Nitranov, Milan Andrášik, je stále vo väzení, hoci dnes už s nižším stupňom ostrahy.
Zdá sa, že jednou z našich základných skúseností v tomto dnešnom svete je naše ľudské rozhorčenie. Uprostred zmesi dobra a zla, zmyslu a nezmyslu je azda práve ono nezničiteľné rozhorčenie tým mobilizujúcim faktorom, ktorý nás nenechá celkom uspať, nenechá nás celkom v apatii, v ľahostajnosti, v sebeckom uzavretí sa do seba. Táto schopnosť nepoddať sa, skrýva v sebe potenciál pre lepší a slušnejší svet, respektíve znamená možnosť konať v prospech slušnejšieho, ľudskejšieho, spravodlivejšieho sveta. Naše ľudské dejiny a naša vzájomná koexistencia je tým miestom, kde sa rozhoduje o záchrane alebo o sebazničení. Rozpor medzi realitou a etickými či hodnotovými presvedčeniami nemusí byť neprekonateľný - ak udržíme pri živote túto schopnosť nepoddať sa, schopnosť celkom jednoduchého ľudského rozhorčenia. Tá nás posúva dopredu a udržiava nádej.