Stojí na keynesiánskej predstave, že spoločnosť bohatne spotrebou, nie sporením: za negatívne dosahy krízy na Slovensku svoj podiel viny nesie aj neprimerané šetrenie a blbá nálada. Dostane nás z krízy psychológ a pozitívne myslenie? Bez výčitiek si kúpiť drahú zbytočnosť a k tomu získať titul bojovníka. „Veď zachraňujem slovenskú ekonomiku!"
Problémom svetovej ekonomiky však nie je zlá nálada. Tá je výsledkom jej zlého stavu. Američan chce nakupovať úplne rovnako ako pred piatimi rokmi. Dnes už však nemá za čo. S obrovským dlhom na krku mu už viac nikto na spotrebu nepožičia. Teraz sa musí uskromniť a splácať dlhy. Nezmizol dopyt, zmizlo jeho financovanie. Zmizla ilúzia nekonečných zdrojov.
