O čom svedčí, ak sa (minimálne) dvom členom kontrolného orgánu verejnoprávnej televízie v návrhu rozpočtu STV zjaví ďalšia žiadosť o dotáciu a manažment to označí za nepravdivú „účelovú kampaň"? Možno o horúčavou spôsobenej fatamorgáne.
V konečnom dôsledku je však jedno, či STV požiadala o ďalší štátny príspevok (za prepad reklamných príjmov) alebo ide len o žabomyšie vojny medzi televíznymi funkcionármi. Televízia verejnej služby sa len po troch rokoch, keď naposledy dosiahla vyrovnaný rozpočet, dostala do stavu blízkemu krachu.
Pochybné plánovanie
Sčasti ju tam doviedol parlament, ktorý poschvaľoval návrhy ministerstva kultúry. Napríklad zásuvkový zákon by tento rok (v porovnaní s rokom 2007) mal priniesť len tretinu z 30 miliónov eur, ktoré rezort v čase prípravy zákona uviedol ako maximalistický variant zvýšenia výberu poplatkov. Ak sa médiá verejnej služby raz dostanú aj na polovicu tej sumy, môžu oslavovať.
O pochybnom plánovaní svedčí, že vláda médiám tento rok schválila „kompenzáciu" za poplatkový zákon, ktorý mal byť prínosom. Nová legislatíva oslobodila viac právnických a fyzických osôb ako predtým bolo treba ratovať.
Vláda v minulom roku tiež požehnala vzniku Trojky STV tromi miliónmi eur, hoci si mohla spočítať, že ak na ňu tento rok peniaze nedá, televízia ju nebude mať z čoho financovať. A parlament ešte pred dvomi rokmi schválil, že STV by mala vyrábať po prechode na digitálnu TV až štyri obsahové služby - opäť bez reálneho centu navyše.
Rezort kultúry na druhej strane vlani presadil postupné znižovanie podielu reklamy vo vysielaní STV. Pre prepad reklamného trhu a upadajúci záujem o vysielanie STV sa efekt dostavil už tento rok. Finálny výsledok verejnoprávnej reformy: STV sa môže radovať, ak jej výnosy dosiahnu aspoň takú úroveň ako vlani.
Nehorázna požiadavka
Už niekoľkomesačná požiadavka televízie na ďalšiu 20-miliónovú dotáciu je napriek tomu dychberúca až nehorázna. Najmä v súvislosti s predraženými reláciami, o ktorých médiá informujú už niekoľko rokov, či zdvojnásobením minuloročnej straty na takmer 10 miliónov eur. Žiadosť však svojím spôsobom len napĺňa predstavu Smeru-SD o financovaní verejnoprávnosti.
