Je leto, čas dovoleniek. Tí šikovnejší a úspešnejší sa vyberajú do exotických krajín, my ťarbavejší babráci oblizujeme med exotiky aspoň cez sklo médií.
Aj ja som sa rozhodol ponúknuť v tomto stĺpčeku dôchodcom, nezamestnaným, splácačom hypoték a iným domasedom závan exotických vôní, keď už nie z Bermúd ani zo Seychel, tak aspoň z Juhoafrickej republiky.
Tamojší dopisovateľ istého anglického týždenníka sa v poslednom čísle zdôveruje, že pred dvoma rokmi si za 40 libier v supermarkete nakúpil vrchovato plný vozík, v ktorom nechýbali steaky a rôzne iné lahôdky. Teraz si za rovnakú sumu odnáša spľasnutú igelitku s fľašou vína, vreckom ryže a fazule, dvoma škatuľkami cigariet a kúskom hovädziny do polievky.
Viac si nemôže dovoliť, ceny potravín ho ničia, a pritom nie je nijaký bezdomovec, ale príslušník strednej vrstvy - ako dokážu vyžiť tí chudobnejší, vie vraj len Boh.
Vravíte, že to nie je bohvieaká exotika a pre to sa našincovi do Južnej Afriky cestovať neoddá? Dobre, tak poďme ďalej.
Spomínaný žurnalista sa pristavuje pri titulku miestnych novín „Nič nezahatá korupčný ošiaľ verejných činiteľov" a vysvetľuje, že asi pred rokom generálny prokurátor uzavrel vyšetrovanie, ktoré si posvietilo na takmer 3000 vyšších vládnych úradníkov. Dotyční totiž prideľovali tendre rozličným korporáciám, v ktorých či už oni sami, alebo ich rodinní príslušníci vlastnili akcie.
