Auto nebolo dlhé roky púhym prostriedkom, ktorým sa človek dopravil z bodu A do bodu B. Bolo do veľkej miery symbolom spoločenského postavenia, naznačovalo výšku zárobku, vyjadrovalo životný štýl majiteľa, štylizovalo jeho osobné preferencie. Niekto si kúpil kupé, iný kombi; jeden nedal dopustiť na škodovky, druhý na volkswageny. Klasik by povedal: Auto robí človeka.
Štvorkolesové tátoše medzičasom očarúvajú čoraz menej ľudí. Auto sa pomaly, ale iste stáva obeťou zásadných tektonických posunov spotrebiteľských priorít. Ako už dávnejšie podčiarkol Wolfgang Peters v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung, z automobilu sa stal obyčajný konzumný tovar. Ľudia sa pri kúpe čím ďalej, tým viac orientujú podľa pragmatických kritérií.
Auto ako písací stroj
Navyše, dnešná mladá generácia považuje za prestížne high-tech mobily a vysokovýkonné laptopy, pričom „spoločenské uznanie" nadobúda vo webe 2.0: na Facebooku či v MySpace. Znakom mobility je surfovanie na internete a nie - ako kedysi - šoférovanie.
Takisto Wolfgang Münchau napísal do novín Financial Times Deutschland pochmúrny stĺpček o budúcnosti automobilu. Ako príklad mu poslúžilo neúprosné zápolenie výrobcov písacích strojov. V USA si v 70. a 80. rokoch skrížili meče Smith Corona a Brother, pričom sa navzájom obviňovali z dumpingu. Smith Corona napokon zatvoril fabriku v Amerike, premiestnil ju do lacnejšieho Mexika, ohlásil konkurz a teraz podniká ďalej. Brother si ponechal závod v mestečku Bartlett v štáte Tennessee - ten však už nevyrába nijaké písacie stroje...
