Začiatkom augusta (presnejšie 6. 8.) to bude 210 rokov, čo sa narodil Ján Andraščík, katolícky kňaz, doktor teológie, ktorý pôsobil najmä v Bardejove, a bol tam aj pochovaný. Do slovenskej literatúry sa zapísal výchovným spisom Šenk pálenčený, namiereným proti nášmu, žiaľ, celé storočia trvajúcemu alkoholizmu.
Cez prázdniny som mal možnosť nazrieť do tohto dielka, ktoré má aj literárne ašpirácie, je v ňom celý rad postáv, jazyk je básnický, verše živé, poslanie aktuálne. Dej vyúsťuje do nádeje, ktorú takáto literatúra potrebuje, a vlastne je i samotným poslaním diela náprava vecí ľudských. Šenk pálenčený je písaný v súdobej šarištine, čo je pre súčasného človeka trochu ťažké čítanie. Bol však preložený aj do vtedajšej spisovnej slovenčiny a vyšiel vo viacerých vydaniach. Bohužiaľ, je aktuálny dosiaľ. Alkoholizmus sa nás drží, a nepijú už iba starí a zatrpknutí chlapi a ženy, ale aj školská mládež. Aj moja generácia mala skúsenosť s alkoholom, ale my sme sa usilovali piť, ale nebyť opití. Aspoň to nás trochu ospravedlňuje. Navyše, aj tak sa nám to nie vždy podarilo. Nepodľahnúť, nedostať sa do závislosti je možno malý, ale dôležitý detail. Dnešná mládež, ako sa dozvedám, berie pijatiku ako hocijakú inú drogu a má tendenciu piť do bezvedomia. Neviem veru, čo by teraz napísal dôstojný pán Andraščík. Neviem, kto by ho počúval, veď ľudia nepočúvajú lekárov, psychiatrov a iných odborníkov.
