Pokojná ranná hladina Draždiaku. Do deviatej ráno sem chodia ľudia, ktorí chcú mať pocit, že plávajú v prírode a mamičky s najmenšími deťmi, ktoré počúvajú dermatológov. A berú ich vážne - na rozdiel od tých dvoch mladých slečien, ktoré sa opaľujú na pravé poludnie a takto sa zhovárajú:
- Nemali by sme si dať aspoň tie podprsenky?
- A prečo?
- Vraj cez obed je opaľovanie najnebezpečnejšie, kvôli rakovine kože...
- Ále, prosím ťa! Videla si už niekoho, kto by ju mal? Haha, ja nie...
- Haha, ani ja...
Ale späť k mamičkám a detičkám. Mamičky sedia na brehu a deti sa vznášajú v malej vode, na kolesách a rukávnikoch. Malé biele telíčka. Vtom prichádza dvojica, teda vlastne trojica, mladý muž so slečnou a pes. Muž zamieri rovno medzi deti a nohou v sandále začne na psa stojaceho po brucho vo vode špliechať vodu, najmä na zadok. Akoby ho umýval. V bidete. Slečna stojí mlčky obďaleč.
- Neviete, že sa sem nesmie ísť so psom? Ozve sa pani na deke.
- Kde? Kde je ten zákaz? Vyzýva na boj chlapec.
- Tu všade dookola sú značky.
- Nie sú.
- A nevidíte, že sú tu deti?
- No a čo? Ten pes je lepšie vychovaný ako vaše deti.
- Tu je zákaz! Vychádza spoza stromu ako deus ex machina pán s tabuľkou v náručí.
- Zákaz musí byť umiestnený na značke vo vzdialenosti 150 metrov od miesta..., recituje chlapec všeobecne záväzné nariadenie, ale pomaly odchádza, poznamenajúc čosi ešte na adresu mužovho penisu.
