Šestnásteho júla popoludní všetko nasvedčovalo tomu, že sa do jedného pekného domu v zámožnej štvrti mesta Cambridge v americkom štáte Massachusetts vkrádajú dvaja muži. Na základe telefonátu občana sa na miesto činu promptne dostavil policajt. Uvidel v dome černocha a vyzval ho, aby vyšiel von. Muž odmietol. Policajt ho teda vyzval, aby sa legitimoval.
Muž, ktorý stále odmietal vyjsť z domu, vyhlásil, že je profesorom Harvardovej univerzity, ukázal policajtovi legitimáciu a varoval ho, aby sa s ním nezahrával. Vyhlásil niečo v tom zmysle, že černosi sú v Amerike terčom zvole, a požiadal policajta, ktorý bol biely, aby sa mu predstavil a legitimoval. Policajt, ku ktorému sa medzitým pridalo niekoľko kolegov, profesora zatkol za neprístojné správanie.
Dnes už vieme, že onen profesor vnikol s pomocou svojho šoféra do vlastného domu, pretože sa mu zabuchli dvere.
Zvláštnosť prípadu
Na celom prípade nebolo nezvyčajné policajtovo správanie. Väčšina ľudí v Spojených štátoch vie, že keď sa policajtom odporuje, začnú byť veľmi rýchlo nepríjemní. Skutočnosť, že onen muž bol černoch, mohla aj nemusela policajta prinútiť, aby vytiahol putá skôr, než by to urobil za normálnych okolností. Ani na tom nebolo nič nezvyčajné.
Zvláštnosť je v tom, že Henry Louis Gates alias Skip je jedným z najslávnejších profesorov v krajine, ktorý sa preslávil svojimi knihami, článkami a množstvom televíznych vystúpení. Patrí k elite akademického aj mediálneho sveta, ktorá búra konvencie a posúva vývoj vpred, a je priateľom prezidenta Baracka Obamu. Preto varoval policajta, seržanta Jamesa Crowleyho, veterána cambridgeského policajného zboru, aby sa s ním nezahrával.
Triedne a rasové kategórie sa v Spojených štátoch prekrývajú. V tomto prípade ich od seba nemožno oddeliť. Henry Louis Gates, svedomitý človek a nesporný špecialista na strašné dejiny rasových vzťahov vo svojej krajine, inštinktívne predpokladal, že sa stal obeťou predsudkov. Ako však ďalej vyplýva z jeho slov, prekážalo mu i to, že mu policajt neprejavuje úctu, aká renomovanému harvardskému profesorovi a mediálnej celebrite prináleží. V rozhovore so svojou dcérou, ktorý bol zverejnený na internete, uviedol: „(Crowley) mal vyliezť a povedať: ‚Ospravedlňujem sa, pane, a želám vám veľa šťastia. Ten (televízny) seriál s vami sa mi veľmi páčil - tak zasa niekedy dovidenia!'"
Seržant James Crowley však o nijakom profesorovi Gatesovi nikdy nepočul. Ako miestny občan, ktorému všetci bratia pracujú na polícii, športový fanúšik a amatérsky tréner basketbalu sa pohybuje v iných spoločenských kruhoch ako Henry Louis Gates.
Ponaučenie z incidentu
Všetky obvinenia boli riadne stiahnuté a prípad mohol byť uložený do archívu, keby na obranu svojho „priateľa" Gatesa nevystúpil prezident Barack Obama, unavený a frustrovaný po niekoľkodennom boji za svoj návrh zákona o zdravotnej starostlivosti, a neoznačil políciu za „stupídnu". On i Henry Louis Gates začali hovoriť o „ponaučení" z incidentu. Henry Louis Gates uvažoval o televíznom dokumente o rasovo ovplyvniteľnom posudzovaní občanov.
Ak sme to nevedeli už predtým, môžeme si z tohto incidentu naozaj odniesť jedno ponaučenie, totiž ako tesne pod povrchom života v Amerike buble téma rasovej citlivosti, a to napriek tomu, že je černoch prezidentom. Otázky černošského hnevu, belošskej viny a černošského aj belošského strachu sú nejednoznačné a zamotané, takže väčšina Američanov o rasových záležitostiach radšej vôbec nehovorí. Je to zamínované pole. Jedným z Obamových veľkých úspechov je skutočnosť, že z týchto otázok pomocou geniálnej a dôvtipnej rétoriky urobil závažnú tému.
A prebrať toho treba naozaj veľa: neúmerný počet černochov v amerických väzniciach, nedostatok vzdelávacích príležitostí v chudobných, väčšinou černošských oblastiach, otrasný systém zdravotnej starostlivosti aj veľmi reálna brutalita policajtov voči černochom, ktorí sa nemôžu pochváliť legitimáciou z Harvardu. Zrejme je pravda, že množstvo belošských policajtov, aj keď sú, tak ako seržant James Crowley, cvičení na to, aby sa vyhýbali posudzovaniu ľudí podľa rasového kľúča, je potrebné presvedčiť, že občan čiernej pleti môže bývať v jednom z krajších domov v Cambridgei alebo v ktoromkoľvek inom americkom meste.
Náznaky neúcty
Je však táto aféra správnym spôsobom, ako túto diskusiu otvoriť? Kdekto by vyhlásil, že áno . Kto iný než profesor Henry Louis Gates by ju mohol rozprúdiť? Práve preto, že je mediálnou hviezdou, môže obrátiť pozornosť celej krajiny na závažnú tému. Keby sa to isté stalo neznámemu mužovi v Harleme, prípadne v inej chudobnej či prevažne černošskej štvrti, nikto by sa o tom nikdy nedozvedel. Pretože to však stretlo profesora v Cambridgei, všetci hneď zbystrili pozornosť.
Existuje však nebezpečenstvo, že celá epizóda bude mať nepriaznivý vplyv na nevyhnutnú celonárodnú diskusiu o rasovej otázke. Ale keďže Henry Louis Gates urobil z relatívne bezvýznamného incidentu tak veľkú tému, mohol by mu niekto vyčítať, že trivializuje oveľa horšie prípady zneužívania právomoci.
Ani totiž naisto nevieme, či v tomto prípade vôbec o zneužívanie právomoci šlo. James Crowley sa o farbe Gatesovej pokožky ani raz nezmienil. O násilí nemôže byť ani reči. V podstate šlo iba o podráždené nervy a precitlivenosť na náznaky neúcty, a to na strane profesora aj policajta. Pohoršovať sa nad údelom profesora, s ktorým sa nemožno zahrávať, možno ťažko považovať za najlepší spôsob, ako diskutovať o neľahkom osude množstva chudobných bezmenných ľudí, ktorých väčšina z nás až priveľmi ľahko ignoruje.
Ako medzitým informovali spravodajské agentúry, prezident Barack Obama sa rozhodol vyriešiť spor pozvaním obidvoch zúčastnených strán na pivo.
Ian Buruma (1951) je spisovateľ. Žije v Londýne, prednáša na Bard College v New Yorku. V slovenskom preklade vyšla jeho kniha Zrod moderného Japonska, v českom slávna kniha Okcidentalismus. Západ očima nepřátel (spolu Avishaiom Margalitom).
