Niekedy hrám s mojou ženou v divadle. Máme spoločné predstavenie, v ktorom sa snažíme vysvetliť kultúrne rozdiely medzi Slovenskom a Japonskom. Jednou z tém predstavenia je odlišný humor. Ja nerozumiem slovenským vtipom a mojej žene sa nezdajú dosť smiešne japonské. Napriek tomu, že rozumieme obsahu, nedokážeme ich precítiť.
V rámci predstavenia hovorím na javisku jeden typický japonský vtip, ktorý by akože pre slovenské publikum nemal byť veľmi smiešny. Napriek nášmu zámeru sa na ňom niektorí diváci smejú, ale vždy to beriem skôr ako kompliment. Tu je ten vtip:
Japonskí biznismeni Tanaka a Suzuki meškajú na rannú poradu. Šéf kričí: „Hej, Tanaka, prečo meškáš?“ Tanaka odpovedá: „Sedel som v lietadle, išiel som na dôležitú služobnú cestu do Ameriky, ale lietadlo nie a nie vzlietnuť. Bol som taký nervózny! A keď som sa zobudil, zistil som, že budem meškať. Prepáčte!“ Šéf na to hovorí: „Dobre, Tanaka. Vidím, že aj vo sne myslíš na prácu. A čo ty, Suzuki? Prečo ty meškáš?“ Suzuki dlho rozmýšľa a nakoniec odpovedá: „Bol som Tanaku na tom letisku odprevadiť.“
Keď poviem tento vtip Japoncom, veľmi sa smejú. My totiž za ním bytostne cítime ten obrovský tlak a napätie, v ktorom stoja pred šéfom biznismeni Tanaka a Suzuki a zodpovedajú sa za chybu, teda oneskorený príchod na rannú poradu. Napriek obrovskému stresu sa podarilo Tanakovi nájsť pre šéfa prijateľnú výhovorku, preto je Suzuki v ešte väčšom strese a nakoniec povie úplne hlúpu výhovorku.
Mimochodom, nedávno sa jeden zábavný incident naozaj stal v rannom vlaku smerujúcom do stanice Tokio. Vlaková súprava pozostávala z desiatich vozňov. V poslednom si sprievodca všimol opitého cestujúceho ležiaceho na sedadlách. Otvoril preto počas jazdy dvere svojej sprievodcovskej kabíny, vošiel do vozňa, aby napomenul opitého cestujúceho, ale v tom momente sa dvere jeho kabíny zatvorili a zamkli, takže sa tam už nemohol vrátiť. To je v takomto vlaku problém, pretože sprievodca ovláda z kabíny otváranie všetkých dverí vlaku a ohlasuje stanice.
Keď vlak dorazil do najbližšej stanice, sprievodca si otvoril dvere na vozni s opitým pasažierom núdzovým tlačidlom. Vystúpil z vozňa, že zvonku nastúpi do svojej sprievodcovskej kabíny. Keď však stál na nástupišti a zatvoril dvere vozňa, strojvodcovi v lokomotíve na začiatku vlaku signalizovala technika, že dvere sú zatvorené, všetko je v poriadku, a tak sa s vlakom pohol. Sprievodca ostal na peróne. V panike sa rozbehol za vlakom a šprintoval za ním až do kilometer vzdialenej stanice.
Keď som čítal túto správu, zabával som sa a predstavoval si, ako seriózny sprievodca v uniforme naháňa svoj vlak, len aby anuloval svoju chybu. Ale zároveň som si uvedomil, že keby som žil v Japonsku a bol v jeho situácii, zrejme v tom strese a tam panujúcom tlaku urobím to isté.
Masahiko
