Na autobusovej zastávke nad stanicou metra Islington v Toronte vyzýva tabuľka ľudí, aby nekŕmili holuby. Aktuálne by však malo byť na tabuľke napísané: Nekŕmte potkany.
Niežeby som mal niečo proti potkanom. Naopak. Nie je azda romantickejší pohľad, ako ten na dobre vypaseného potkana, ktorý veselo pobehuje po ulici pochmúrneho mesta. A ak si ešte domyslíme, že má na sebe tmavé priliehavé sako, bielu košeľu, červenú kravatu a vyleštené topánočky, alúzia začína byť dokonalá.
Viac ako mesiac trvajúci štrajk mestských zamestnancov, a teda aj smetiarov, prinútil magistrát Toronta vytvoriť dočasné smetiská. Príjemné parky, ale aj pobrežné parkoviská okolo jazera Ontário sa premenili na ohradené, zapáchajúce plochy, v ktorých sa na radosť čajok, medvedíkov čistotných a najmä potkanov postupne navŕšilo vyše 25 000 ton odpadu.
S tým všetkým štrajkujúci rátali, lebo niet vhodnejšieho obdobia na smetiarsky štrajk než je leto. Čas na vyjednávanie sa kráti úmerne so stupňujúcim sa zápachom a narastajúcim počtom dočasných smetísk. Tie starostlivo strážia smetiarske hliadky a dohliadajú na to, aby ľudia, ktorí disciplinovane privážajú svoje odpadky, museli čakať pekne v radoch a vrecia vyhadzovali postupne v pätnásťminútových intervaloch.
Za týmto dômyselným vydieračským scenárom stojí odborový zväz podobný tým, ktoré sa rozšírili v mnohých väčších či menších závodoch v Kanade i v Amerike a svojimi stále rastúcimi nereálnymi požiadavkami priviedli nejeden z nich ku krachu.
