Na Slovensku od zimy prudko rastie nezamestnanosť. Podľa oficiálnych údajov, ktoré každý mesiac zverejňuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, dosiahla miera nezamestnanosti ku koncu júna 11,8 percenta, čiže približne 313-tisíc ľudí. Skutočný počet nezamestnaných na Slovensku je však podľa analýz SGI asi 370-tisíc, čo predstavuje 14 percent.
Vysvetlenie tohto rozdielu je jednoduché. Ústredie zverejňuje mieru nezamestnanosti počítanú z nezamestnaných, ktorí sú v prípade potreby schopní nastúpiť okamžite do práce. Okrem nich však existuje v každej chvíli približne 30 - 40 000 ľudí, ktorí sú nezamestnaní, evidovaní na úrade práce, ale z akéhokoľvek dôvodu nie sú oficiálne schopní okamžitého nástupu do práce. Môžu byť práve chorí či byť na rekvalifikácii. To z nich však nerobí menej nezamestnaných.
Okrem toho existujú zamestnaní, ale práceneschopní. Oficiálna práceneschopnosť začala od začiatku krízy prudko stúpať, a to najmä v regiónoch, kde je najhoršia situácia na trhu práce. V Bratislave sa takmer nepohla. V Stropkove, kde medziročne nezamestnanosť narástla o 5,12 percentuálneho bodu (z 12,2 v júni 2008 na 17,24 percenta v júni 2009), stúpla aj práceneschopnosť za rovnaké obdobie o 1,3 percentuálneho bodu. Poukazuje to na jav, keď sa niektorí nezamestnaní radšej stanú oficiálne práceneschopnými.
Tento vývoj má svoju logiku. Práceneschopnosť je totiž výhodná pre zamestnávateľa aj pre zamestnanca. Zamestnávateľ (okrem prvých troch dní) neplatí nič a zamestnanec dostane zo Sociálnej poisťovne 55 percent hrubého príjmu, čo je viac ako podpora v nezamestnanosti, na ktorú by navyše mnohí ani nemali nárok. Z tohto pohľadu je dlhšie trvajúca zvýšená miera práceneschopnosti len ďalším prejavom vyššej nezamestnanosti. Pokúsili sme sa zmerať, o koľko sa práceneschopnosť zvýšila od začiatku krízy. Zistili sme, že oproti rovnakým mesiacom v rokoch pred krízou je práceneschopnosť od začiatku tohto roka vyššie o 0,8 - 1,7 percentuálneho bodu. Túto „nadmernú" práceneschopnosť preto treba tiež pripočítať k nezamestnanosti, osobitne preto, že ide o dlhodobý jav, ktorý nemožno pripísať reálnej zmene zdravotného stavu, ale len a len kríze.
