Našťastie, nie je to ešte také to požehnanie pred rýchlym koncom, skôr ľudia pridajú - aby ste koniec tej krízy dožili.
Pekne ďakujeme, aj my dúfame.
Čo však v debate o veciach, ktoré ohrozujú tlač a ostatné médiá, uniká, je ohlupovanie, ktorým sa od súčasných vládnych môžu nakaziť aj žurnalisti. Nejde len o to, že kto každý deň informuje o ľuďoch, ktorí klamú
a kradnú, ako by sa pre to narodili, časom zhrubne a malá zlodejčina a malé klamstvo sa mu už môžu zdať ako hodné pochvaly.
Na diskusiu s ľuďmi, ktorí ak nemajú čo povedať, tak kričia, menia tému alebo jednoducho klamú, sa netreba zvlášť pripravovať.
U súčasných vládnych politikov sa máloktorí žurnalisti musia báť, že ich politik poníži, pretože ukáže na ich nedovzdelanosť. Ľudia, čo majú momentálne dôveru väčšiny, majú totiž dosť práce na to, aby zakryli vlastnú obmedzenosť a ešte prekričali neželané témy.
