Pred vyše tromi rokmi som si pri súhlase písať do tejto rubriky predsavzal svoj vlastný subjektívny pohľad na veci a udalosti v prítomnom okamžiku pre mňa zaujímavé.
Z rôznych smerov dnes prichádzajú námety, vyzvania a prosby, o čom by som mal písať: „Vám to uverejnia, ste v SME dobre zapísaný."
„Nie ste rodina s architektom Paľom Repkom? Ak áno, tak aj s Petrom, čo píše do SME. Nech tam napíše, ako sa porušil zákon o verejnom obstarávaní aj v prípade zimného štadióna, ako sa nekontrolovateľne míňajú verejné peniaze, ako absencia súťaže ukracuje právo iných uchádzať sa o prácu, a to právo sa týka projektantov celej EÚ, nielen SR (o tom je záväzok SR), ako aj o tom, že sa ukracuje verejnosť posudzovať, vyberať a o celej našej stavebnej kultúre."
Z novinových správ viem o národnom zimnom štadióne len to, ako tam horelo a o postihnutých, ktorí bývajú v blízkosti. Pri národnom futbalovom štadióne, bývalý Slovan, si spomínam, ako sme kedysi šprintéri Slovana v polčase medzištátneho futbalu bežali stovku pred štyridsaťtisícovým publikom ako mažoretky, ktoré vtedy v Československu ešte neboli. Čo sa deje v Dubnici nad Váhom je istá nádej na budúci zlatý vek slovenskej ľahkej atletiky. Ak národný štadión bude iba pre futbalistov, nebude národný.
