Nepripojila som sa k tým desiatkam statočných, ktorí dennodenne na našich obrazovkách bojujú kúpou (napríklad) melónu. Nevytlačila a nenalepila som si ich logo a čo je najneuveriteľnejšie, neprihlásila som sa do ich generátora hrdinov. Pretože tak je to u nás na valale. Pokiaľ chcete byť bojovníkom, budete - ak si naplníte nákupný košík. Pokiaľ chcete byť hrdinom, budete - ak sa naklikáte do generátora hrdinov na webe Bojovníkov. Tak bezútešne jednoduché! A možno práve pre tú bezútešnú jednoduchosť museli mágovia slovenskej reklamy siahnuť po tých najsilnejších slovných zbraniach.
Až ma mrazí ľahkosť, s akou priradili k bežnému zákazníkovi, práve kupujúcemu hrable, titul bojovník a hrdina. A čím si svoje tituly vyslúžil? Ničím. Nezdolal Everest, ba ani súpera, nenaučil nikoho obrábať pole. Kúpil si hrable. Nimi vyzbrojený sa potom zadíval do kamery, aby nám zvestoval evanjelium, že nič na svete nie je šľachetnejšie než míňanie peňazí a nič na svete nie je hanebnejšie než šetrenie v čase krízy. Konzum povýšil na vlastenectvo a sporivosť na vlastizradu. Svedomie meria počtom kúpených vecí.
