Známe, veľmi frekventované vyjadrenie „odvaha zlacnela, rozum zdražel", spájajúce v nerovnovážnej, asymetrickej podobe faktor odvahy a rozumu, poukazuje nepriamo na to, že pravá, zmysluplná odvaha, ktorá nenastupuje až vtedy, keď nič nehrozí, má vo svojom zacielení aj zvažujúcu, analytickú a v dôsledkoch mravnú potenciu.
Dodatočný, „bezpečný" typ odvahy možno zaznamenať najmä v komunikačných prejavoch. Po revolúcii 1989 patrí doň aj nezmieriteľná, suverénna, nemilosrdná smelosť, zaštítená navyše anonymitou alebo pseudonymitou konfrontovanou s neanonymným komunikačným partnerom či textom. Nejeden príklad na túto podobu „nebojácnosti" poskytujú bývalé rozhlasové nočné dialógy alebo internetové reakcie. Táto situácia kontrastuje so zakríknutosťou pred rokom 1989, keď sa za odvahu draho platilo.
V téme odvahy sa nemožno vyhnúť ani jej biologickému a genetickému profilu a podkladu. Prekvapujúcim, no štatisticky doloženým údajom je nezanedbateľne zvýšená úmrtnosť chlapcov a mužov medzi 11. a 35. rokom života. Zodpovednosť za tento stav nesie aj mužský pohlavný hormón testosterón, ktorý môže podnecovať samoúčelné rizikové správanie (rýchla jazda autom a pod.). Preto niektorí autori používajú na diagnostikovanie tohto javu príkre metaforické vyjadrenie „testosterónová demencia", ktorá sa končí v období zrelosti a ustaľujúceho sa spôsobu života.
