u fajné, korenisté.
Je jedno, či má dotyčný na hrudi vytetovaného pápeža, šesťcípu hviezdu, alebo diplom z gender studies. Strieľať sa musí. A do vlastných radov zvlášť! Keď si to niekto pletie s ozajstným zlom, tak je, chudák, úplne mimo.
Raz som prišla ako stredoškoláčka zo školy domov a celá ohúrená som oznamovala mame, že dedo jednej našej spolužiačky je Kostra, „Kostra! Ten básnik! Kostra!“ Moja mama ani nepohla brvou, zjavne ju to nedojalo, mala rada skôr Kraska, iba stroho prehlásila: „No a čo. Aj tvoj dedo je kostra.“ Pamätám sa, ako mi chvíľu trvalo, kým som vybuchla do smiechu, ale potom to bolo pre nás obe ovlažujúce ako fontána pre opilcov.
Je fajn, keď moji kamaráti, mnísi frantíci, po nedávnom špinavom obvinení z pedofílie, po tom všetkom hnuse, ktorý sa na nich vylial, pri každej príležitosti veselo vtipkujú nazývajúc samých seba pedofilnými mníchmi. Je to oslobodzujúce! A keď moja kamarátka, ktorej polovicu predkov vyvraždili v koncentráku, tresne do stola zvolajúc: „To je židák, ten Cohen!“ a naráža pritom na drahý lístok v hnusnej Inchebe.
