Nie je tajomstvom, že rast globálnej ekonomiky je úzko spojený s nárastom emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého. Kým v roku 2008 vzrástli jeho globálne emisie približne o dve percentá, v tomto roku sa očakáva pokles asi o 2-3 percentá, ako následok ekonomickej krízy.
Štatistiky ukázali, že prvý raz po 2. svetovej vojne poklesla spotreba elektrickej energie. V Spojených štátoch, ale aj vo väčšine krajín Európskej únie klesla aj spotreba pohonných hmôt.
Čína tento pokles využila na odstávku 7500 menších uhoľných elektrární. To všetko v súlade s dlhodobým plánom zvyšovania energetickej účinnosti. Aby však nedošlo k omylu, odstavené uhoľné elektrárne nahradí väčšími a účinnejšími. Navyše globálna energetická účinnosť rastie už od priemyselnej revolúcie takmer nepretržite, a k celkovému zníženiu emisií to nikdy neviedlo.
Mnohí environmentalisti, ale aj politici hodnotia krízu ako šancu na výraznejšie a rýchlejšie presadzovanie obnoviteľných zdrojov. Možno niečo v štýle Green new deal, teda obdoby Marshallovho plánu obnovy zničeného priemyslu po druhej svetovej vojne.
Obrátia sa k slnku
Za príklad môže slúžiť gigantický solárny projekt DESERTEC s celkovými odhadovanými nákladmi 400 miliárd eur. Do roku 2050 by mal zabezpečiť približne 15 percent spotreby elektrickej energie Európy, ale aj rastúci dopyt na strednom Východe a v severnej Afrike.
Projekt by využíval technológiu koncentrovanej slnečnej energie (CSP), elektrinu by zo severnej Afriky do Európy prenášali podmorské káble s technológiou jednosmerného prúdu s vysokým napätím. Na vzdialenosť 3500 km predstavujú straty elektriny približne 15 percent.
Je však otázka, či v čase krízy, ktorá prináša všeobecný nedo〜statok prostriedkov aj na lacnejšie projekty, nájdu zúčastnené firmy dostatok peňazí.
Mimochodom, na pokrytie celkovej spotreby priemerného Američana by sme potrebovali 550 štvorcových metrov panelov CSP, v prípade priemerného Európana asi polovicu. Ak by sme chceli každému človeku na svete zabezpečiť spotrebu aspoň priemerného Európana, museli by sme panelmi pokryť dva milióny štvorcových kilometrov, čo je 40-násobok rozlohy Slovenska. To nie je argument proti využívaniu obnoviteľných zdrojov, ale argument, ktorý poukazuje na obrovskú energetickú spotrebu globálnej civilizácie.
