Ako beží čas, hranice sa všelijako menia a posúvajú, staré ríše zanikajú a nové vznikajú, náboženstvá a ideológie takisto. Tie, čo sú dnes najmocnejšie, netrvajú dlho: kresťanstvo dve tisícročia, islam pol druha tisícročia. A ako dlho trvajú štáty? Z historického hľadiska okamih. V mojej rodnej Bratislave sa len v 20. storočí vystriedali dvaja králi, päť režimov, jedenásť prezidentov. Ja a moji bratislavskí vrstovníci sme v tomto meste zažili doteraz tri štáty - obe slovenské republiky a jednu československú, každá z nich mala iné hranice. A ako som spomínal, režimov sa tu za ten čas vystriedalo ešte viac. A sôch oveľa viac!
Keď som bol decko, stará mama mi rozprávala, že pod oknami nášho domu oproti Redute stála socha Márie Terézie na koni z carrarského mramoru. V roku 1921 ju československí vlastenci rozmlátili. O šestnásť rokov neskôr Máriu Teréziu nahradil Milan Rastislav Štefánik a nad ním sa vypínal mohutný lev, ktorý v pazúroch zvieral znak Československej republiky... Za slovenského štátu na Hitlerov pokyn roduverní Slováci leva odstránili a Štefánik osirel. Tak si ho pamätám z detských povojnových liet. A s ním aj Stalina, ktorý sa od roku 1949 vypínal na vtedy Stalinovom námestí (dnes Námestie SNP). Táto mezaliancia však internacionalistickým komunistom nevoňala, v päťdesiatych rokoch Štefánika strhli a roztavili. Námestie až do šesťdesiatych rokov osirelo, kým sa tu neobjavil Ľudovít Štúr s družinou.
