Význam volieb v Afganistane môžeme len ťažko preceniť. Nešlo len o to, či sa podarí zorganizovať aké-také reprezentatívne voľby v atmosfére násilia a korupcie. Dôležitý bol najmä výsledok, ktorý určí, či prezident Hamid Karzaj bude ďalej viesť krajinu. Predbežné výsledky naznačujú, že áno.
To je zlá správa pre vlády, ktoré čoraz viac vnímajú Karzaja ako jednu z hlavných prekážok pri obnove krajiny. Ak ostane pri moci, hrozí, že Londýn a iné európske vlády sa rozhodnú pre skorý - a predčasný - odchod z krajiny.
Dilemu, ktorú pre Západ Karzaj predstavuje, pekne popísal jeden britský diplomat. „Naša stratégia v Afganistane je založená na tom, že medzinárodné vojská vytvoria v krajine stabilitu, ktorá umožní afganskej vláde nastoliť svoju autoritu," povedal. „Lenže ak bude vláda, ktorej autoritu pomáhame nastoliť, zavrhnutá Afgáncami ako skorumpovaná a neschopná, tak nemáme šancu uspieť." To je základný problém, na ktorom nezmení nič ani posilnenie amerických vojsk v krajine.
Príčiny zlej reputácie
Washington upodozrieva prezidentovho brata Achmeda Wali Karzaja, že nazhromaždil majetky vďaka obchodu s heroínom. To isté platí pre Karzajovho ministra obrany a potenciálneho viceprezidenta Muhammeda Fahima.
Nik nečakal, že krajina, ktorá je už vyše troch desaťročí paralyzovaná vojnami, sa po pár rokoch západnej intervencie zmení na fungujúcu demokraciu. Miera korupcie a nekompetentosti Karzajovej vlády však „podliezla" aj nízke očakávania bežných Afgancov. Karzaj sa napriek tomu blíži k ďalšiemu volebnému víťazstvu; čiastočne preto, lebo má ako držiteľ funkcie tradičnú výhodu voči vyzývateľom, ale aj preto, lebo si kúpil priazeň lídrov provincií amnestiami a prísľubmi funkcií.
Washington a Londýn sa obávajú, že jeho potenciálne víťazstvo posilní skepsu bežných Afgancov voči vláde v Kábule a posilní popularitu Talibanu. Frustrácia z Karzaja - a zo spôsobu, akým „zmanažoval" voľby - už spôsobila konflikt medzi Washingtonom a Kábulom. Posledné stretnutie medzi Karzajom a americkým špeciálnym vyslancom pre región Richardom Holbrookom sa skončilo hádkou a odchodom Karzaja z miestnosti.
