Masahikovými očami: Život v núdzi

Ako by ste vyriešili takúto situáciu: stratili ste prácu. Nemáte žiadne úspory a nikoho, kto by vám pomohol. Už niekoľko mesiacov hľadáte zamestnanie, ale nedarí sa vám. Žiť zo sociálnej podpory, to je pravdepodobne jeden zo spôsobov, ako prekonať ťažké obdobie, ale otázkou je, či sa dá na to spoliehať, či ju môžete získať.

Pred ôsmimi rokmi som žil v Austrálii. Spomínam si, ako do kamarátovej kaviarne v centre Sydney občas prišli ľudia oblečení skromne, nie veľmi čisto, a pýtali sa, či by sa u neho nenašlo voľné miesto. Vždy stroho odpovedal: „Nie!“ Bol by som zvedavý, čo by sa stalo, keby odpovedal: „Áno, môžete nastúpiť hneď zajtra.“ Tí žiadatelia o zamestnanie si totiž plánovane prišli po zápornú odpoveď, pretože ich cieľom bolo preukázať pracovnému úradu, že si prácu hľadajú, ale žiadnu nemôžu nájsť a preto naďalej potrebujú podporu.

Alebo iný prípad – stretol som na austrálskom vidieku štyridsiatnika, zdravého muža, ktorý celé dni iba chytal ryby. Aj v deň, keď som ho spoznal, sedel pri rieke a hovoril, že je nezamestnaný. „Žijem zo sociálnej podpory,“ povedal mi. A moji austrálski kamaráti, ktorí cestovali so mnou, hneď reagovali: „Čiže z našich daní.“ Bol to rybár s veľmi kvalitným rybárskym výstrojom.

Japonsko je kruté. Ľudia, ktorí žijú zo sociálnej podpory, by ťažko zakryli svoju lenivosť a zneužívanie sociálnej podpory, pretože životný priestor v Japonsku je malý. Človek je stále pod drobnohľadom a sociálni pracovníci chodia pravidelne na kontroly do domácností tých, čo žijú z podpory.

Dostávať sociálnu podporu v Japonsku predpokladá, že už nemáte nič alebo takmer nič na svojom bankovom účte. Nemáte auto ani iný majetok, možno iba skromný príbytok, ale nezaťažený hypotékou. Ak má žiadateľ o podporu niečo navyše, úrad vydá nariadenie: „Všetko predajte a až peniaze miniete, potom požiadajte o podporu.“ A navyše - človek v núdzi musí preukázať, že mu oficiálne odmietli pomoc súrodenci, rodičia či deti.

V týchto dňoch začali úrady akceptovať ako prípustný majetok jednoduchý počítač, ale aj to sa posudzuje od prípadu k prípadu. Spred pätnástich rokov si spomínam na to, ako istá staršia pani poberala podporu, ale zistilo sa, že vlastní klimatizáciu. Leto je v Japonsku horúce, teploty stúpajú nad 40 °C a vlhkosť vzduchu je vysoká. Tej panej však vzali klimatizáciu, pretože ju vyhodnotili ako luxus. O pár dní stará pani zomrela na prehriatie organizmu.

Od vlaňajšej jesene počet ľudí v produktívnom veku (16 – 64 rokov) žijúcich z podpory v Japonsku rýchlo stúpol. Mnohí žiadajú o podporu, aj keď podmienky sú tvrdé. Japonsko je naozaj v silnej recesii. Počet sociálnych pracovníkov sa však nemení a tak vznikajú obavy z podvodov. Niektorí ľudia radi zabúdajú, že systém podpory má iba pomôcť preklenúť ťažké obdobie, kým sa človek opäť postaví na vlastné nohy.