S tým, že vzdialenosť medzi eufóriou a zatratením býva deväťdesiat minút (v zime trikrát dvadsať), už Slovensko má nejednu skúsenosť. Dnešné derby s Českom nie je pre Weissovu družinu - na rozdiel od súpera - celkom „hop alebo trop", čo ozrejmí jediný pohľad na tabuľku, takže zlý koniec by nemal znamenať štátny smútok. Keby sa len nehralo proti Čechom, pravda...
Tak blízko k ozaj veľkému úspechu, ktorým by bola účasť na MS v JAR, slovenský futbal ešte nestál. (V baráži na ME proti Španielom sme boli bez šance. Uzná každý.) Príjemná skupina s „hrateľnými" súpermi v úpadku (Česko, Poľsko), zvýšená kvalita na viacerých postoch a kopec šťastia (Poľsko doma, Česko v Prahe) robia z dnešného zápasu takmer „matchball" na ceste do JAR. To v prípade výhry, ale ani remíza nič nekazí, čo nie je výzva k zamurovaniu šestnástky, ale k hre s triezvou hlavou.
