SME

Ani krstného otca, ani dobrého cára

Zlodejský štát nemôže byť nikdy sociálny ani spravodlivý. Ako môže mať úspech?

Všetci chceme žiť v krajine, kde vládne zákon a morálka. Namiesto toho však až pričasto zažívame Slovensko, kde vzorom v nedodržiavaní zákonov sú politici a policajti a kde namiesto znalostí vládnu známosti. Možno namietať, že tento obraz je karikatúrou.

Každý, kto profesionálne pôsobil na Balkáne či na východ od našej hranice, zažil omnoho väčšiu divočinu. Povedať si, že to nie je až také zlé, môže byť užitočné pre jednotlivca - najmä ak čelí problémom, ktoré nevie ovplyvniť. Z pohľadu krajiny je však takýto fatalizmus veľmi škodlivý. Zmenu k lepšiemu totiž prináša pobúrenie, nie akceptácia. A hoci Slovensko určite z hľadiska zákonnosti a morálky nepatrí na koniec rebríčka, od krajín na jeho špičke nás stále veľa delí.

Uniknúť z pasce

Okrem toho si treba priznať, že nejde len o problém „tých druhých" - zlých politikov, úradníkov, policajtov a kvázipodnikateľov. Skoro každý z nás, často aj nedobrovoľne, prispieva k udržaniu dnešného stavu. Keď máme problém, začneme vybavovať - cez známosti, ale v najhoršom prípade aj cez úplatky. Volíme politikov, ktorí dokážu pre „svoju" dedinu či mesto vybaviť štadión či školu a potom sme prekvapení, že svojim kamarátom a deťom dohadzujú prácu, úplatky či zákazky.

Akademici hovoria o takzvanej „spoločenskej pasci". Ak prijatie na prestížnu školu je možné len cez úplatky či konexie, poctivý rodič poškodí svoje dieťa, ale nič nezmení. Nechať chorú manželku v dlhom poradovníku na dôležité vyšetrenie môže znamenať smrť - osobitne, ak sa veľa ľudí predbieha. Nejde len o spravodlivosť a morálku jednotlivcov. Naopak, nemožnosť spoľahnúť sa na základnú slušnosť zo strany tých, ktorí vykonávajú verejnú moc, zásadne obmedzuje náš manévrovací priestor pri budovaní štátu.

V päťdesiatych rokoch vynašli vo Švédsku aktívnu politiku trhu práce, pri ktorej sa štát snaží kombináciou najmä vzdelávania a dotácií dosiahnuť, aby sa nezamestnaní čo najrýchlejšie presúvali na nové pracovné miesta. Aj keď jej tvorcovia boli ľavičiari, chápali, že klasická štátna byrokracia nebude schopná takéto právomoci úspešne vykonávať. Preto na výkon aktívnej politiky vytvorili veľmi pružné verejnoprávne organizácie plné ľudí z praxe. Výsledok bol celkom úspešný, jeho export však už mal svoje problémy. Vrcholom bola prednáška hlavného autora švédskeho modelu v Taliansku koncom šesťdesiatych rokov, kde ho miestni viac-menej vysmiali. Talianom bolo jasné, že v Neapole a Palerme by pružnosť bez zošnurujúcich pravidiel znamenali len mafiu, úplatky a mrhanie.

Ako z pasce uniknúť? Odpoveďou nie je často spomínané čakanie na novú generáciu mladých, nezaťažených ľudí. Ako vidíme práve v južnom Taliansku i Rusku, tí si v skazenom prostredí neuchovajú nevinnosť. Logika spoločenskej pasce je silnejšia. Paradoxne, jediný spôsob, ako z klepca uniknúť, je cez zavádzanie jednoduchých a jasných pravidiel, zásadne obmedzujúcich voľnosť v rozhodovaní. Ak viem, že poradovník nepustí, že prijímačky sú pre všetkých rovnaké, že vo verejnej súťaži naozaj vyhrá najlepšia ponuka, začneme unikať spoločenskej pasci. Až keď si všetci zvyknú, že veci fungujú - čo môže byť o niekoľko rokov, ale aj desaťročí - môžeme postupne uvoľňovať zodpovedným ruky.

Nepochopenie stratégie

A tu sa dostávame k politike. Logiku jasných a jednoduchých pravidiel zaviedli v mnohých oblastiach vlády Mikuláša Dzurindu. Už v spomínanej aktívnej politike trhu práce to boli systémy, kde každý podnik či nezamestnaný spĺňajúci kritériá dostal štátnu podporu - nárokovateľne. Nebol to dokonalý systém, bol to však najlepší systém pre dnešné Slovensko. Ficova vláda, naopak, skúša v rovnakej oblasti, ako dopadne voľné rozhodovanie politikov a úradníkov cez takzvané sociálne podniky. Premrhané stámilióny, stranícky klientelizmus a minimálne výsledky sú drahým, aj keď zďaleka nie jediným poučením, že čas na voľné rozhodovanie je ešte u nás ďaleko.

Od roku 1999 Slovensko začalo unikať pasci spoločenskej nedôvery, ktorá medzi rokmi 1999 a 2006 podľa sociologických prieskumov naozaj významne klesla. Tento výsledok považujem asi za najväčšiu celospoločenskú zásluhu Dzurindových vlád. Spoločenský aj politický účinok uvedených zmien však politici zároveň podkopali dvoma výraznými problémami. V prvom rade vládnutie sprevádzalo dosť škandálov na to, aby sa pozorovateľom zdalo, že poriadok a jasné pravidlá tu zjavne nie sú pre všetkých. Navyše vláda zavádzala bolestivé zmeny takou rýchlosťou, že mnoho ľudí od nej prestalo čakať dobré veci pre seba a svojich blízkych.

Od právnika Roberta Fica mnohí očakávali, že prinesie menej škandálov a menej reforiem. Zároveň však čakali, že bude pokračovať v budovaní štátu založeného na pravidlách. Ten totiž nie je pravicovým výmyslom - naopak, jeho úspech umožňuje budovanie rozsiahleho sociálneho štátu, o ktorom dnešný premiér často hovoril a hovorí.

Ide však o zásadné nepochopenie Ficovej politickej stratégie. Jeho modelom totiž nie je Švédsko, ale Taliansko či Rusko. Krajiny, kde mocní hádžu odrobinky tým ostatným a tí ich prijímajú v presvedčení, že nič lepšie aj tak nezískajú. Zároveň je dôležitou súčasťou systému „krstný otec" alias „dobrý cár". Ten sa snaží, ale v zlom svete sú jeho možnosti obmedzené (a má chudák aj zlých radcov, či po našom koaličných partnerov a ministrov). Problém s Robertom Ficom teda nie je v tom, že by naozaj budoval sociálny štát, ale v tom, že buduje zlodejský štát a ten nedokáže byť spravodlivý ani sociálny.

Takýto systém môže mať politický úspech len v krajine, kde neexistuje skutočná solidarita a dôvera. Len tam ľudia uveria, že krstný otec je to najlepšie, čo môžu od štátu získať. Preto neprekvapuje, že dnešný premiér systematicky živí pocit, že celý svet je Palermo. Robert Fico je vírus, ktorý môže uspieť len vtedy, keď je solidarita buniek organizmu narušená. Dôkazom jeho úspechu je brutálne zvýšenie spoločenskej nedôvery za jeho vlády - opäť potvrdené prieskumami.

Koniec koncov, Putin aj Berlusconi sú tiež dlhodobo úspešní. Jednou z možností je však práve dôraz na spravodlivosť. Tá nespočíva len v občasnom rozdávaní milodarov, ale obsahuje aj rovnosť šancí a rovnosť pred zákonom, ľudskú dôstojnosť a ďalšie veci, ktoré krstný otec a jeho bratanec dobrý cár nemôžu nikdy dať. Sú totiž proti samotnej podstate ich bytia.

Miroslav Beblavý (1977)

je spoluzakladateľom a predsedom správnej rady Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Žije v Bratislave. Okrem toho pôsobí na Ústave verejnej politiky FSEV Univerzity Komenského. Je autorom viacerých odborných článkov a kníh.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C2YTQ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 696
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 553
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 065
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 876
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 612
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 9 935
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 099
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 116
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ján Figeľ.

Čo sa zmenilo pre Slovensko od času keď sa snažilo o členstvo v NATO?


Ján Figeľ
Mathias Grunewald: Ukrižovanie Krista (1513 – 1518).

Zodpovednosť sa celé stáročia pripisovala Židom.


Medveď hnedý.

Stratené dokumenty hovorili o zastrelení medvedice s hmotnosťou 67,9 kg.


Michal Wiezik
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


  1. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  2. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  3. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  4. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  5. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  6. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  8. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 272
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 685
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 496
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 11 013
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 430
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 399
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 447
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 266
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu