Ak sloboda tlače potrebuje advokáta, tak to o spoločnosti a jej tlači nehovorí nič dobré. V zdravej demokracii netreba slobodu tlače brániť, lebo nikomu ani vo sne nenapadne ju obmedzovať. To je prvý z mnohých dôvodov mojej skepsy.
V Taliansku nie je problémom len premiér Silvio Berlusconi. Už od rímskeho politika Catilina musel tento národ zniesť celý rad charizmatických hochštaplerov, ktorí mali oveľa viac na srdci svoje osobné potreby než potreby štátu.
Každý z nich si bezohľadne budoval svoje osobné mocenské štruktúry, a pritom dupal po parlamente, justícii a ústave. Zvýhodňovaní sú dvorania, a aj kurtizánam sa sem-tam ujde nejaká odrobinka. Môj článok by si prečítali tí, čo o tom nebezpečenstve vedia - a nič nerobia. Všeobecné blaho sa pritom hmlisto stotožňuje s osobným záujmom. Nie vždy si môžu vybudovať moc do takej šírky, ako by chceli, lebo spoločnosť im v tom bráni.
