Podoby slovenskej histórie pripomínajú členený útvar pohoria, napríklad Vysokých Tatier.
Keď som po vojne uvidel diel o slovenskom povstaní 1848 - 1849, veril som, že v prípade Slovenského národného povstania roku 1944 to bude jednoduchšie. Netušil som, akú intelektuálnu a spisovateľskú námahu si vynúti história druhého povstania a že bude rovnako náročná a zložitá ako analýza povstania spred sto rokov v poschodovom, mnohonárodnostnom rakúskom cisárstve.
Prvé povstanie som poznával „zhora", cez diela, cez protichodné názory našich, maďarských a rakúskych historikov, hoci sa mnohí z nich hlásili k tej istej marxistickej metóde, k historickému materializmu, cez memoáre a svedecké výpovede súčasníkov, cez dobovú literatúru, korešpondenciu a cez impozantné dielo Daniela Rapanta.
