Prestup ministra školstva Milana Ftáčnika z materskej Strany demokratickej ľavice do Sociálnodemokratickej alternatívy vyvolal prirodzené vzrušenie na politickej scéne. Napokon, šesť mesiacov pred parlamentnými voľbami sa už naozaj v politike nehrá „o fazuľky“, ale o hlasy voličov. Dôkazom môže byť aj začatie predvolebnej kampane stranou Smer, ktorá po neveľmi úspešných billboardových výstavách topánok a psov teraz oznamuje, že za predchádzajúcej i terajšej vlády sa kradlo. Fakt, že súčasne neoznamuje, ako to bude s kradnutím v prípade jej vlády, je výrečný - Smer skúša agresívnu, hrubú až vulgárnu kampaň. Ostatné strany sa zatiaľ nepripojili, ak však preferencie Smeru nebudú klesať, bude to znamenať aj úspešnosť tejto taktiky u voličov, čo zákonite prinúti aj ďalšie strany zhrubnúť predvolebnú rétoriku.
Odchod Milana Ftáčnika z materskej strany opäť vyvolal otázku, čo sa stane s kreslom vo vláde, ktoré nepochybne patrí SDĽ. Ftáčnikovi treba pripočítať k dobru, že sa nezachoval podobne ako jeho staronoví kolegovia Schmögnerová a Weiss, ktorí najskôr z funkcií, do ktorých sa dostali iba preto, lebo reprezentovali SDĽ, nechceli odísť. Až neskôr zmenili názor a zachovali sa tak, ako sa patrí - Schmögnerová podala demisiu a Weiss ponúkol funkciu SDĽ. Ftáčnik ponúkol funkciu ministra SDĽ okamžite. Vyhlásil, že bude rešpektovať rozhodnutie príslušného straníckeho orgánu a ak mu neodobrí zotrvanie vo funkcii, podá demisiu. V takom prípade bude premiér rozumne vynechaný zo straníckej hry koaličného partnera - demisiu člen vlády podáva prezidentovi - a vstúpi do nej až pri menovitom návrhu SDĽ na nového člena vlády. S ktorým môže, ale nemá povinnosť súhlasiť. Mimochodom, ak sa vládna koalícia nerozsype, koaličná dohoda platí až do konca augusta, a nie marca.
