u, pomstychtivou verziou udalostí druhej svetovej vojny. Film časom zmizne z kín a ľudia mu postupne prestanú venovať toľkú pozornosť. Potom mediálny cirkus prestane brániť analýze kladov a záporov samotnej snímky.
Podobne to bolo aj začiatkom tohto roku, keď sa v kinách objavil film Valkýra. Je vždy pozitívne, keď si svet uctí pamiatku hrdinov - plukovník Claus Schenk von Stauffenberg bol telom i dušou sprisahania, ktoré - ako je známe - malo za cieľ zavraždiť Adolfa Hitlera, no neuspelo. Film bol síce mimoriadne zaujímavý, kládol však otázky, ktoré boli pre hollywoodský establišment priveľmi komplikované a citlivé.
Prvá otázka neunikla pozornosti nemeckých komentátorov: išlo o rozhodnutie zveriť úlohu muža, ktorý mal byť stelesnením protihitlerovskej cti, Tomovi Cruisovi. Nikto mu nemôže vyčítať, že by bol kedykoľvek prejavil akékoľvek sympatie voči nacizmu. Patrí však k najprominentnejším členom scientologickej cirkvi, ktorá presadzuje hodnoty na míle vzdialené hodnotám, ktoré prispeli k porážke nacistickej ideológie. Obsadiť ho do úlohy Stauffenberga je prinajlepšom omyl a prinajhoršom - ako vyhlásil Stauffenbergov syn Berthold, keď sa dozvedel, koho si do tejto roly vybrali - to najhlbšie možné zneuctenie pamiatky jeho otca.
