Don Quijote vedľa rozbušky

Čo predstavuje pre Slováka Slovensko? Krajinu, zem, vlasť, národ, spoločnosť, s ktorou sa identifikuje - slabšie, intenzívnejšie - na základe väzieb, predovšetkým tých nových, vytvorených k obdobiu, ktoré ho bezprostredne formovalo, respektíve predchádzalo jeho narodeniu a je tak časťou sveta, ktorý môže vnímať ako svoje aktuálne vedomie, v ktorom sa ešte môže orientovať.

To je maximálne tak trištvrtestoročie-storočie, historický oblúk, ktorý môže vtlačiť do svojej identity, zjednodušene povedané formovanej ešte pamäťou starých rodičov. Aj tento pomerne krátky časový oblúk je poznačený ruptúrami, traumami, diskontinuitou, ktorú Slovák dostával, predovšetkým v podobe učebníc dejepisu a aktuálnej politiky, každých desať-dvadsať rokov v podobe kontinuitného popierania práve prežitej minulosti, naposledy stelesnenej v kradnutí, paradoxne, ako symbole kontinuity novodobej slovenskej politiky - ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu, Fica. Taká je realita, ale aj identita spoločnosti, ktorá dvadsať rokov v politike, podčiarkujem v demokratickej politike, siaha na dno svojich možností.