Žaloba slovenského premiéra na Shootyho je hlúposť. Určite to vie i sám Robert Fico. Jeho rozhorčenie nad tým, ako karikaturista „zneužil" jeho zdravotnú indispozíciu, je teatrálne a nedôveryhodné. Boľavý chrbát nie je nič, okolo čoho by humorista musel chodiť po špičkách.
Navyše kreslič v tomto prípade nezosmiešňoval pre potreby pointy premiérovu chorobu, ale jeho charakter. Chrbtica či lepšie povedané jej absencia poslúžila ako metafora. Lekár uisťuje politika, že ho krčná chrbtica nemôže bolieť, pretože ju nemá. V tom je vtip tej karikatúry a podľa mňa celkom dobrý.
Pohyblivé hranice
Iná vec je, že nie každý s tým musí súhlasiť. Zmysel pre humor má tak ako vkus pohyblivé hranice. Čo sa niekomu zdá prijateľné, môže byť pre iného ďaleko „za čiarou". Keď sa Robert Fico rozčuľoval nad Shootyho karikatúrou, uviedol niekoľko príkladov, aby ukázal, že zdravotné problémy by sa v satire využívať nemali. Konkrétne sa trebárs o poslancovi na vozíčku nemôže napísať, že nevie stáť na svojich nohách, a o slepom sudcovi zasa nemôžeme poznamenať, že spravodlivosť je slepá.
Lenže prečo nie? Je to zasa len otázka toho, kde majú tvorcovia a publikum hranice vkusu. Áno, viacerí ľudia berú žarty o týchto veciach ako tabu. Ale nie všetci. Máme v Česku časopis, ktorý sa volá Story a ktorý je práve na čiernom humore tohto typu založený.
Láskavý humor neexistuje. Žáner, ktorému sa tak hovorí, je takmer vždy len sentimentálny gýč. Aby humor rozosmial, tak musí byť obvykle voči niekomu inému krutý. Keď sa niekto šmykne na šupke od banánu, vybuchne väčšina ľudí okolo smiechom. Ale to neznamená, že keď zistia, že si zlomil nohu, tak mu nepomôžu.
Tie hranice určuje i to, kto je terčom vtipu. Bežný vkus nedovolí, aby sme sa smiali slabým a bezbranným. Naproti tomu vysmievať sa mocným je v poriadku. V tomto ohľade majú zvláštne postavenie politici. Spoločnosť na nich deleguje veľkú moc a má teda právo na nich mať i veľké nároky. Môže ich kontrolovať i kritizovať. A môže si z nich i robiť žarty. Mnoho súdnych výrokov - hlavne v Spojených štátoch - uznalo toto právo takmer ako absolútne.
Veľká moc karikatúry
Spomeňme si na prípad vydavateľa časopisu Hustler Larryho Flynta, ktorého vtip na adresu úctyhodného reverenda bol za všetkými hranicami vkusu. A napriek tomu ho Najvyšší súd oslobodil. Určite platí, že satira je založená na zveličení, takže z logiky veci nie je pravdivá. Samozrejme, že Robert Fico má krčnú chrbticu. Ale to neznamená, že môže autora vtipu žalovať. Satiru chráni rovnako ako politický komentár ústavné právo na slobodu prejavu.
