Som jeden zo „všedných divákov" (dramaturgička Darina Abrahámová) a myslím si, že to najcennejšie, čo Slovenské národné divadlo za deväťdesiat rokov vytvorilo, je publikum.
Pri cenách vstupeniek, ktoré sú v pomere k platom enormné, považujem za menší zázrak, že v hľadisku sedávam medzi prevažne starými ľuďmi. Navyše v časti mesta, kam poriadne nechodí MHD a kde sa parkovacie miesta projektovali podľa počtu áut v roku 1981. Verní diváci predstavujú pre súbor najvyššiu hodnotu a zaslúžia si poznať stav vecí.
Na tlačovej konferencii odvolaných riaditeľov a dramaturgov však odzneli myšlienky hlboké ako voda v lavóre. „V ďalšej sezóne by som sa len trápil," vysvetlil riaditeľ Činohry SND Štefan Bučko - to podpisujem. O svojom zrekonštruovanom podkroví zvykne pán Bučko rozprávať obšírnejšie.
