Priepasť medzi chudobou a bohatstvom môže šťastnejšiu stranu priepasti celkom slušne povznášať a utvrdzovať v dôležitosti a správnosti jej bohatstva. S bohatstvom predsa prichádza moc a veru nepoznám takého mocného, čo by svoje bohatstvo i moc vyhlásil za nemravné.
Pred rokom zosnulá poetka Dana Hivešová-Šilanová mala zvláštny druh moci: vládla umeleckému slovu a príkladnému vzťahu k rómskym deťom. Ako jedna z mála sa pokúsila preklenúť priepasť medzi oboma etnikami cez pozitívnu motiváciu detí.
Nažívanie s Rómami je naďalej jednou z našich nepríjemných skutočností. Väčšinová spoločnosť sa po roku 1989 s veľkým nasadením vrhla na získavanie moci, majetku, bohatstva, aj vzdelania a poznávania. Pripravení vyrazili vpred, nepripravení zaostali. Časť zaostávajúcich rezignovala na tvrdý zápas o svoje predstavy o naplnení života. Nie je nijaká náhoda, že v rezignovanej skupine je najviac Rómov. Zakorenené predsudky a najslabšia pripravenosť presadiť sa priniesli svoje. Rezignovaní možno doposiaľ nijako neohrozovali rozvoj väčšinovej spoločnosti, ani jej bohatstvo. Vystačili upadať na civilizačné dno bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom dojali zvyšok spoločnosti. Vládnym garnitúram možno pripadalo prirodzené, že rezignované skupiny časom zaniknú, rozplynú sa či nebodaj vymrú. Alebo ich niekto pozitívne naštartuje a húfne odídu, napríklad do Kanady. Lenže nič z toho sa neudialo, iba čo sa priepasť zväčšila. A narástla aj oná skupina a ešte viac upadla. Štrnásťročné matky netušia, že deti treba aj vychovávať. Deti privádzajú do prostredia úplnej beznádeje. Vo všetkom, v sociálnych a hygienických návykoch, vo vzdelávaní, výchove detí, v pracovných zručnostiach ...
