Paragraf 18. hovorí: „Akonáhle počet žiakov maďarskej národnosti v zmiešanej triede dosiahne 20 percent, potom je škola povinná zabezpečiť pre nich vyučovanie v maďarčine. Ak počet maďarsky hovoriacich žiakov dosiahne polovicu, je maďarčina povinná pre všetkých."
To hovorí uhorská školská norma z roku 1907 zo zbierky Apponyiho zákonov, keď pomaďarčovanie dosiahlo vrchol. Uhorskí úradníci pri sčítaní ľudí v roku 1900 zistili, že vyše 80 percent obyvateľov nemaďarskej národnosti nerozumie po maďarsky. Menšinové jazyky bujneli, a tak Albert Apponyi predniesol nesmrteľnú vetu. „Každý v tomto štáte sa musí podriadiť princípu, že tu sú páni Maďari."
Vláda vracia úder
Od vydania Aponnyiho zákonov uplynulo storočie a družina premiéra Fica začala vracať úder. Minister kultúry rovnako ako Apponyi chce chrániť štátny jazyk pred rozpínavým jazykom menšín. Naráža na rovnaký odpor, na aký narážali uhorské úrady. Pred storočím sa to skončilo krviprelievaním a rozpadom Uhorska, teraz sú z toho zatiaľ len hádky.
Pritom je príznačné, že jazykový zákon len málokto čítal. Šíri sa okolo neho také množstvo nezmyslov, že dávam za pravdu premiérovi. Zákon by mal visieť pribitý na dverách každej redakcie v Bratislave i v Budapešti. Maďarská menšina je naštvaná a slovenská väčšina tiež. Pritom sa skoro nič nezmenilo, zákon je pomerne krotký a používanie maďarčiny neobmedzuje. Na druhej strane však určite neplní oficiálne proklamovaný cieľ, teda ochranu slovenčiny. Žiadny zákon nenaučí nikoho hovoriť po slovensky.
