Údajné slovensko-maďarské spory patria už roky do žánru science fiction, alebo sa dajú cucať z prsta Jána Slotu, čo je najväčší fantasta generácie - toľko konfliktov a hrozieb si nevymyslel ani L. Ron Hubbard v šialenom románe Bojisko Zem. S hanbou priznávam, že som ho navštívil prvý raz. Určite nie naposledy.
Inštitúcia má hlavné sídlo v Brämerovej kúrii na bratislavskej Žižkovej ulici, ktoré sa v minulosti volala aj po Márii Terézii a Hermannovi Göringovi. Myslím si, že aj najzarytejší odporcovia Bratislavy trocha zmäknú, keď uvidia masívnu dvojposchodovú budovu z roku 1620. Patrila Franzovi Pramerovi, boháčovi zo štvrte Zuckermandel, ktorý služobníctvu dovolil prespávať vo vlastnom dome. Dnešné výstavné priestory sú bývalé malé i väčšie izby, členité a klenbovité, s prvkami pôvodného renesančného dizajnu. Škoda, že múzeum zostáva trocha mimo pozornosti médií a divákov. Do zastrčenej ulice si policajti chodievajú oddýchnuť počas služby - kriminalita predsa u nás dávno nejestvuje, tak sa treba zdokonaľovať v klebetení a fajčení.
Výstava Dunaj v čase a v obrazoch mi prišla ako na objednávku, ale nemusíte práve písať román o rieke, aby ste si do múzea našli cestu. Dunaj z Bratislavy už takmer pred sto rokmi vyhnali, mesto ho opustilo, ohradilo, a voda, kedysi najdôležitejšia súčasť metropoly, sa do nej dnes vracia iba v kanistroch a fľašiach.
