Jazykový zákon nestačí

Diskusia okolo našej komunikácie s Maďarmi sa sústreďuje len na obsah jazykového zákona, akoby práve v tom bola podstata veci. Akoby stačilo len vychytať jeho muchy, presvedčiť o jeho potrebe a našej dobrosrdečnosti pri jeho interpretácii, a všetko bude v poriadku. Lenže jazyk je len súčasťou pestrej škály dorozumievacích prostriedkov, ktoré používame. Ani si nie som istý, či vždy najdôležitejšou. Niekedy mlčanie či gesto „povie" viac ako ten najvýrečnejší prejav. A keď sa rôzne dorozumievacie prostriedky spoja s jazykom slov, vytvárajú celok, ktorého výpovedná hodnota je daná iba v tejto ich nerozlučnej jednote.

Jazykovým zákonom jazyk zoštátňujeme, robíme z neho predmet byrokratického riadenia. Keď sme urobili tento prvý krok, vstúpili sme tým do sféry celého prepojeného komplexu dorozumievacích prostriedkov. Logicky si to vyžaduje ďalšie kroky, ktorými sa takto napokon zoštátni aj tento komplex, teda dostane sa pod celkovú štátnu kuratelu. „Vychytať muchy" jazykového zákona tak v konečnom dôsledku musí znamenať, že dospejeme k celostnému zákonu o dorozumievacích prostriedkoch vôbec. Bez neho by z jazykového zákona zostalo iba žalostné torzo.

Kto, čo a ako

Aby bolo jasné, čo mám na mysli, uvediem pár laických príkladov.

Úradná forma. Tu nejde len o jazykovednú stránku slovného prejavu, ale aj o to, aby prejav vyhovoval byrokratickým požiadavkám, napríklad zdvorilostným. Činiteľovi neslobodno povedať „ty somár". Byrokraticky zdvorilé je iba vykanie.

Úradný obsah. Byrokratická reglementácia jazyka povedie aj k vylúčeniu úradne nevhodných slov. Nejde o vulgarizmy, ale o politicky neprijateľné slová, napr. prevzaté z maďarčiny (papuča, korheľ, guláš, tanier, žemľa a i.) alebo vyvolávajúce nepatričné očakávania a pod. Napr. „tunelovanie", „ekológia", „ľudské práva" a pod.

Kto to povedal? Nestačí hovoriť spisovne, dôležité je rozlišovať, kto to hovorí. Niektorý prejav je vopred diskvalifikovaný jeho subjektom. Keď môj nebohý svokor povedal niečo, čo sa svokre nepáčilo, zhodila to zhodnotením „bársčo poví". A to ani nebol Maďar. Návrhy opozície môžu prejsť redakciou Jazykovedného ústavu a mať cenu zlata, pre Fica budú neprijateľné.