Masahikovými očami: Národná ikona z dovozu

Jeho skutočné meno je Jirokichi (Džirokiči), ale všetci ho poznajú pod prezývkou Nezumi Kozó (Potkaní chlapec). On, ktorý bol kedysi konštruktérom lešení a pracoval vo výškach, dokázal vniknúť do akéhokoľvek domu a ukradnúť peniaze celkom nebadane. Domy, ktoré vylúpil, vždy patrili nejakému bohatému samurajovi. Peniaze, čo nakradol, dal vždy chudobným ľuďom. Rabovačka mu vyšla asi stokrát, nakoniec ho však chytili a odsúdili na smrť. Časy, v ktorých Nezumi Kozó žil, boli kruté, boli tvrdým triednym systémom. Po smrti sa stal medzi chudobnými legendou. Ale názory na jeho spôsob života sa aj tak rôznia. Jedni ho považujú za obyčajného zlodeja, ktorý všetky ukradnuté peniaze prepil alebo pregembloval. Ale kto to dnes presne vie, veď to bolo veľmi dávno, v rokoch 1797 - 1832. Dnes mnohí mladí ľudia navštevujú jeho hrob, aby mali šťastie na prijímacích skúškach do školy, tak ako Nezumi Kozó ľahko vchádzal aj do najnedostupnejších domov.

Juraj Jánošík žil v rokoch 1688 - 1713. Odkedy som prišiel na Slovensko, počúvam od Slovákov jeho príbeh. Bral som to teda tak, že je to veľký slovenský ľudový hrdina a pre cudzincov niečo ako jedna zo základných informácií o Slovensku, hneď po bryndzových haluškách.

Ako viete, v kinách sa práve objavil film Jánošík, a mňa prekvapilo herecké obsadenie. Jánošíka nehrá slovenský herec!? A režisérka tiež nie je Slovenka. Prečo? Znamená to, že Jánošík je ikonou aj v susedných krajinách? Alebo len jednoducho nezáleží na tom, kto ho hrá, keď je film ako taký dobrý?! Tak ako anglického Robina Hooda hrajú všelikde na svete, dokonca aj v Ázii. Raz som videl americký film o Robinovi Hoodovi, hral ho Kevin Costner.

Pred štyrmi rokmi prišiel na trh americký film Memoirs of a Geisha, na Slovensku premietaný pod názvom Gejša. Napriek tomu, že gejša je bez debaty symbolom Japonska, vo filme dostali hlavnú úlohu, ako aj väčšie vedľajšie, čínske herečky. Zatiaľ čo japonským herečkám sa ušli malé party. Tie čínske herečky sú skvelé a mali už skúsenosti z Ameriky, a možno aj lepšiu angličtinu. (Ale aj tak neviem, prečo by musela gejša vedieť hovoriť po anglicky.) A vznikli kontroverzie. Počul som, že aj v Číne sa zaoberali tým, prečo musí hrať čínska herečka japonskú gejšu.

Väčšina Japoncov film neprijala pozitívne. Boli v ňom smiešne vykonštruované a nepravdivé scény. Väčšina divákov ho nakoniec brala ako americkú ilúziu o jednej z orientálnych krajín, ako to obyčajne v americkej tvorbe býva. Film o Jánošíkovi som ešte nevidel, ale chystám sa naň.