Debata o radarových systémoch v strednej Európe v Nemecku nikdy neprebiehala hladko. Sociálnym demokratom sa projekt nepáčil, lebo prehnane dráždil Rusov a nikto si v Nemecku Moskvu neželá viac za spojenca ako oni. Socialisti zo strany Die Linke boli proti radarom zo zásady, lebo oni sú principiálni peacemakeri. Irán a Rusko nebudú nepriateľmi západného sveta, ak sa k nim budeme správať férovo, bola a je ich devíza, ktorá by sa dala spečatiť už len objatím vo tri vrhy.
Zelení sa tiež motali kdesi v zóne antimilitarizmu, a tak niet divu, že v Nemecku sa šírili nenávistné nálady, nielen voči G. W. Bushovi, ale voči celým Spojeným štátom. Jediní, ktorí vytrvalo veslovali proti prúdu, boli kresťanskí demokrati. Dnes sa im za to Obama odmenil päsťou do nosa.
Na nesprávnom brehu
Nemecká kancelárka a šéfka kresťanských demokratov Angela Merkelová od počiatku k projektu pristupovala pragmaticky. Iránu nedôverovala a nedôverovala ani Rusom. Ako politička, ktorá vyrastala v sovietskej zóne, azda ani nemohla. A predovšetkým mala pochopenie pre Čechov a Poliakov, ktorí mali s Rusmi rovnakú skúsenosť ako ona a nechceli pripustiť, aby im Moskva opäť raz kládla podmienky.
Merkelovej hlavnou snahou bolo, aby sa téma dostala na stôl NATO a aby bola vnímaná ako spoločný bezpečnostný projekt, a nie samostatný ťah Ameriky s Prahou a Varšavou. Ako nie raz pripomenula, Európa sa na projekte môže rozbiť, čomu chcela zabrániť. Rovnako, ako chcela zabrániť šíreniu nevraživých nálad voči Američanom. Nikto Washingtonu vytrvalejšie nedržal chrbát ako Merkelová a jej CDU.
