V júli mal izraelský predseda vlády Benjamín Netanjahu v parlamente prejav adresovaný medzinárodnému spoločenstvu, arabským štátom a Palestínčanom. Jeho prejav bol taký plný mierovej rétoriky, že človek mal dojem, že Netanjahu je naozaj naklonený ku kompromisom pri hľadaní ukončenia palestínsko-izraelského konfliktu.
Neubehli ani dva mesiace a opäť sa ukázalo, aký je rozdiel medzi povedaným a reálnymi činmi. Izraelská vláda totiž pred dvoma týždňami schválila výstavbu ďalších domov pre izraelských osadníkov vo východnej (t. j. arabskej) časti Jeruzalema a na okupovanom území západného brehu Jordánu. Pritom západný brehu Jordánu má byť podľa predbežných dohôd súčasťou budúceho palestínskeho štátu.
Súčasne bolo schválené búranie stoviek arabských domov vo východnom Jeruzaleme, v starom jeruzalemskom meste, a tiež zhabanie pôdy spájajúcej izraelské osady na západnom brehu smerom na východ až k Mŕtvemu moru. Ak Izrael tento plán zrealizuje, západný breh bude rozdelený na dve časti pásom izraelských osád a cesta k mieru bude ešte ťažšia.
Rýchla reakcia
Izraelská vláda tým odignorovala žiadosti OSN, Európskej únie aj USA. Tie žiadali úplné zmrazenie výstavby osád aj vo východnom Jeruzaleme ako podmienku mierovej dohody. Netanjahu minulý týždeň síce ohlásil zastavenie výstavby, ako však dodal, ide iba o dočasné a nie trvalé opatrenie, a už vôbec sa netýka východného Jeruzalema.
Reakcia prišla okamžite aj zo strany Arabov. Predseda Ligy arabských štátov Amrú Músá vyzval arabské štáty, ktoré chcú znormalizovať svoje vzťahy s Izraelom, aby svoj postoj prehodnotili.
