Aj politici by mali viac čítať krásnu literatúru. Keby prezident Bush čítal Tisíc a jednu noc, nikdy by neurobil to s Irakom.
Wikipédska definícia Ruska, že je to „demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády" pôsobí ako paródia. Hlavným politickým systémom Ruska, či sa už volá Zväz sovietskych socialistických republík alebo Ruská federácia, či je to v 16. alebo v 21. storočí, je samoderžavie. Najhoršie je, že Rusko toto „deržavie pod krk" aplikuje nielen na seba, ale aj na svojich bezprostredných i prostredných susedov.
Geniálny obraz ruskej spoločnosti podal Dostojevskij v Bratoch Karamazovovcoch. Na čele rodiny stojí otec Karamazov, macho, tyran, manipulátor, diktátor, protektor, patrón, ochranca i ničiteľ. Všetky tieto slová možno nahradiť jediným - báťuška. Raz je to cár, raz generálny tajomník strany. Raz je to Rasputin, raz Putin. Ideológa, chladného a bezcitného, zastupuje Ivan K., ktorý by mohol byť vysokým dôstojníkom KGB. Dmitrij je síce emocionálny, ale bezcharakterný a slabošský, mních Aľoša je síce charakterný, ale naivný. A nevlastného brata Smerďakova charakterizuje jeho meno. Hrubý a podlý, použiteľný v každej veľkej októbrovej socialistickej revolúcii. Boľševik, obyvateľ davu, najatý svedok na monsterprocesoch, kápo v sibírskych gulagoch.
