Zákernosť jazyka

Aj predseda parlamentu Pavol Paška sa podujal vysvetľovať novelu zákona o štátnom jazyku a osobne o nej referoval v Bruseli. Ide zrejme o akýsi záver oficiálnej vysvetľovacej aktivity Slovenska na európskej pôde, že tzv. jazykový zákon je štandardný a v súlade so všetkými jestvujúcimi medzinárodnými dohodami a záväzkami. To napokon slovenská politická reprezentácia často zdôrazňuje a používa ako hlavný argument. S tým, že otvorenou otázkou zostáva iba jeho uplatňovanie v praxi, čo má vyriešiť metodický pokyn ministerstva kultúry.

To, že europotentáti ani predseda parlamentu, ani slovenská vláda nevidia problém v zákone, neznamená, že tam nie je. Keďže zrejme najväčším tŕňom v oku príslušníkov národnostnej menšiny sú pokuty, možno sa pristaviť pri nich. Zákon určuje, že ak ministerstvo kultúry zistí jeho porušenie, najskôr písomne upozorní porušovateľa, aby v určenej lehote odstránil nedostatky, a keď tak neurobí, uloží mu pokutu od 100 do 5 000 eur.

Svojvôľa

Problémom je, že zákon necháva na svojvôli úradníkov určenie lehoty - tá môže byť od doručenia písomného rozhodnutia napríklad od troch rokov cez tri mesiace, tridsať dní až po tri hodiny. Záleží na sympatiách, konexiách, klientelizme a korupcii.

Určenie lehoty patrí medzi záležitosti, ktorú metodický pokyn môže spresniť, keďže sa bude týkať pracovníkov ministerstva kultúry. Vecí, ktoré metodický pokyn spresniť nemôže, je však tiež viacero - ministerstvo zbytočne vysvetľuje, že kodifikovanú podobu štátneho jazyka iba vyhlasuje, keď v zákone je zreteľne napísané, že ju „schvaľuje". Obzvlášť, keď pred novelou platil text, podľa ktorého „Kodifikovanú podobu štátneho jazyka vyhlasuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na návrh odborných slovakistických jazykovedných pracovísk".