Mnohé firmy v Nemecku a ďalších trhových demokraciách síce zasiahla ekonomická kríza, neotriasajú sa však v základoch. Zatiaľ. V mnohých priemyselných odvetviach pritom jestvujú 30-percentné výrobné nadkapacity.
Podnikoví manažéri sa nezriedka potichu nádejajú, že situácia sa zlepší akoby šibnutím čarovného prútika a že nebudú musieť siahnuť po tvrdých racionalizačných opatreniach vrátane prepúšťania zamestnancov. Že príde cunami zákazok zo zahraničia (napríklad z Číny), ktoré im zaručí plné vyťaženie strojov a zariadení.
Realita nepopustí
Mýlia sa. Produkcia sa bude musieť zmenšiť na úroveň spred troch či štyroch rokov. Globálna ekonomika sa bude iba pozvoľna zviechať z nedávneho šoku. Doterajšie krátkodobé opatrenia á la skrátený pracovný čas či radikálne skresanie rozpočtu na marketing možno stačili na to, aby sa firmy načas ako-tak udržali nad vodou. Príklad Nemecko: napriek prepadu výroby o vyše 20 percent sa medzi Rostockom a Mníchovom nezamestnanosť zvýšila iba nepatrne.
Takto plátať diery a pasívne čakať na spasenie zvonka, pravda, nemožno donekonečna. Onedlho sa teda v Nemecku a v ďalších európskych štátoch začne bolestivému prispôsobovanie nemilosrdnej realite. Budú sa musieť zatvárať fabriky a prepúšťať zamestnanci. Manažéri budú musieť hľadať čo najefektívnejšie reštrukturalizačné opatrenia - a nájsť ich a presadiť.
