Keď vládna koalícia spúšťala reformu verejnej správy, jej predstavitelia tvrdili, že prinesie zásadnú zmenu charakteru štátu. Doterajšie výsledky tomu nenasvedčujú. Aj keď reforma zriadila nové samosprávne orgány a preniesla na ne viaceré právomoci, ponechala pri živote i staré štátne úrady 8 krajských, 79 okresných, 43 detašovaných pracovísk a 25 úradov špecializovanej štátnej správy. Rovnako kontraproduktívne sa rozbieha aj reforma, ktorú spustil zákon o štátnej službe.
Podľa tých, čo ju pripravovali, norma prinesie „zmenu systému uplatňovania politickej moci v štáte“. Mala totiž odstrániť známy úkaz, že po každých parlamentných voľbách dôjde k rozsiahlej výmene štátnych úradníkov. Ak sa zriadením Úradu pre štátnu službu SR mala odpolitizovať štátna správa a prerušiť tradícia politického obsadzovania funkcií v nej, tak spôsob, akým koalícia úrad odštartovala, popiera samotný účel, pre ktorý bol zriadený.
Hoci zákon predpokladal, že predseda úradu bude vymenovaný 1. októbra 2001, vláda ho navrhla až v polovici marca 2002, teda približne dva týždne pred účinnosťou zákona. Kabinet takmer pol roka nerešpektoval zákon, lebo sa viedol stranícky boj o osobu predsedu, ktorý odblokuje (?) politické tlaky pri výbere štátnych úradníkov. Ak je nejaká funkcia, o obsadení ktorej mali ministri rozhodnúť konsenzom a po konzultáciách s opozíciou, tak je to funkcia predsedu úradu pre štátnu službu. Kabinet však svojho kandidáta Plaia navrhol po bojovom politickom hlasovaní, ktorého výsledok porazená strana spochybnila vyhlásením, že „vláda nerozhodovala odborne, ale politicky“. Prvým krokom predsedu Plaia bolo, že vo funkciách vedúcich služobných úradov zväčša potvrdil dnešných nominantov, takže sám musel pripustiť, že „to vyzerá tak, že ideme zabetónovať súčasné štruktúry“.
