Pri odovzdávaní Ceny Jána Langoša dalajlámovi bolo opodstatnené hovoriť o slobode a demokracii a o jej pošliapávaní. No je nepoctivé spomenúť prípad Hedviga ako jediný a opäť ho vyňať z radu najzávažnejších káuz.
Akoby zavlečenie prezidentovho syna Michala Kováča ml. a vražda Róberta Remiáša už vybledli. Akoby neexistovala kauza Cervanová, ktorá je dnes už skôr kauzou odsúdených Nitranov. Tí po celý ich zničený život zostanú pred širokou verejnosťou páchateľmi toho najbrutálnejšieho zločinu, hoci s vraždou tejto medičky preukázateľne nemali nič spoločné. A intelektuálne elity sa tvária, akoby tento problém neexistoval.
Zavlečenie prezidentovho syna za účasti štátnych orgánov zostane bezprecedentným pošliapaním slobody. Vďaka Róbertovi Remiášovi sme sa o zavlečení dozvedeli gro pravdy a kľúčový svedok prežil pohon moci. On však za to zaplatil životom. Nemožno, samozrejme, zľahčovať príbeh Hedvigy, o to viac, že mocenské sily s ňou hrajú krutú hru. Zakaždým nám ktosi chce nahovoriť, že vážne veci sa dejú samy: kedysi samoúnos, samovýbuch a dnes samouhryznutie a samozranenie. A zakaždým miesto spravodlivosti očierňovanie obetí. Ani v čase kauzy Hedviga a neslýchaného lekárskeho posudku však uvedené príbehy nemožno nechať vyblednúť, nemožno o nich mlčať.
Pred niekoľkými dňami zomrela Viera Vozárová, rod. Zimáková. Žena, ktorá bola odsúdená v prípade vraždy medičky Cervanovej, hoci ona sama dokázala, že v danom čase nebola ani len v blízkosti Bratislavy, ale so spolužiakmi na splave Hronu. Ich svedectvá neboli akceptované. Jej výsluchy boli plné psychického a fyzického násilia. Pravidelne ju brali do väzby a oddeľovali od niekoľkomesačného dieťaťa.
