Keď premiér a minister financií prednedávnom hovorili o „drastických škrtoch" vo výdavkoch štátu, optimisti ožili. Možno, že aj táto vláda po vyčerpaní ostatných možností nakoniec dostane rozum, nádejali sa. Ale táto nádej je preč.
Nárast celkových výdavkov štátu o 2,2 miliardy eur (asi 66 miliárd korún), ako to navrhuje pre budúci rok ministerstvo financií, je veľkým prekvapením.
Hoci pri výdavkoch je často dôležitejšia ich štruktúra (už prvé informácie naznačujú, že si netreba robiť nádeje na zlepšenie) než samotný ich objem, v tomto roku to tak celkom neplatí. Deficit sa totiž v tomto roku vymkol kontrole a je mimoriadne dôležité znížiť ho čo najskôr. Lenže avizovaný rast výdavkov (hoci k nim prispejú aj eurofondy) pri veľmi nízkom raste ekonomiky znamená, že rýchle stlačenie deficitu sa bez zvyšovania daní neudeje.
Len štatistika?
V tomto roku bude štát hospodáriť s mínusom na úrovni asi 6,3 percenta HDP, na budúci sa odhaduje na 5,5 percenta HDP. Ak ministerstvo financií nemá v pláne výrazné zvýšenie daní od začiatku budúceho roka, potom fakt, že prichystalo zásadnejšie šetrenie až pre nasledujúcu vládu, je síce pre súčasný štýl vládnutia príznačný, ale vzhľadom na naše členstvo v eurozóne aj zarážajúci.
Pre mnohých je informácia o deficite nič nehovoriacim štatistickým údajom. Lenže to je iba sebaklam. Jedným z dôsledkov vysokého deficitu totiž bude, že keď kríza odznie a deficit i zadlženie krajiny bude potrebné (aj pre pravidlá eurozóny) znižovať a splácať, budú chýbať peniaze na iné, užitočnejšie veci - súkromné výdavky v prípade, ak by sa nemuseli zvyšovať dane, alebo verejné výdavky do oblastí, ktoré si to pre ďalšiu modernizáciu štátu vyžadujú.
Budú mať v Európskej komisii a ECB pochopenie pre problémy Ficovej vlády udržať verejné financie pod kontrolou? A majú mať pre problémy Ficovej vlády s hospodárením pochopenie občania tejto krajiny?
Kam tie peniaze idú?
Deficit v tomto roku prekonal všetky pesimistické očakávania. Bude oveľa vyšší než napríklad v problematickom Maďarsku, ale aj ako v susednom Česku. Vyššie deficity ako Slovensko majú v únii len pobaltské štáty, Rumunsko a Írsko - pričom všetky tieto krajiny na to majú veľmi špecifické dôvody. Vysoké zadlženie v cudzej mene, prudký odlev investícií alebo krízou mimoriadne silno zasiahnutý bankový sektor. Nič z toho nie je problémom na Slovensku. Otázka teda je: prečo je tu deficit taký vysoký?